V prezidentských voľbách v stredoamerickej krajine boli hlavnými súpermi konzervatívca Hernándeza stredoľavý obľúbený športový komentátor Salvador Nasralla a konzervatívny akademik a politický nováčik Luis Zelaya. Odhad inštitútu Ingenieria Gerencial založený na prieskume medzi hlasujúcimi voličmi pripisuje Nasrallovi druhé miesto s 34,7 percenta hlasov, tretí podľa neho skončil Zelaya so ziskom 17,7 percenta, informuje agentúra DPA.
V jednokolových prezidentských voľbách sa o funkciu hlavy štátu uchádzalo celkovo deväť kandidátov. Približne 6,4 milióna Hondurasanov rozhodovalo aj o novom zložení parlamentu a starostoch 298 obcí. Honduraská ústava znovuzvolenie do funkcie prezidenta nepovoľuje. Hernández však svoju kandidatúru postavil na rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý v roku 2015 rozhodol v prospech bývalého prezidenta Rafaela Callejasa. Ten tvrdil, že zákaz opätovného zvolenia do úradu porušuje jeho občianske práva. Samotný Callejas sa pre účasť v korupčnom škandále v štruktúrach Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) o ďalší prezidentský mandát neuchádzal.
Honduraská opozícia tvrdí, že najvyšší súd nemôže prevážiť nad ústavou. Hernández zase argumentuje tým, že potrebuje druhé funkčné obdobie v úrade, aby sa mu podarilo upevniť úspechy, ktoré už dosiahol, napríklad v oblasti bezpečnosti. Hernández potláčal pomocou armády zločinecké gangy, viacerých drogových lídrov vydal do Spojených štátov a mierne sa mu podarilo znížiť aj počet vrážd v krajine, v ktorých však Honduras naďalej drží svetové prvenstvo, priblížila DPA. Prezident znížil aj fiškálny deficit krajiny. Kritici mu však vyčítajú, že urobil len veľmi málo na to, aby znížil extrémne vysokú mieru chudoby v krajine.
