Ich túra skončila tragicky v Konskom sedle neďaleko Chopku. Nehybné tela bez známok života, no v objatí, objavili poľskí návštevníci hôr blízko turistického chodníka. Čo sa v osudný deň odohralo? Prečo si nezavolali pomoc? Má človek vôbec šancu v nepriaznivom počasí prežiť?
Hory boli ich život a nedokázali si predstaviť, že by im to najcennejšie dokázali vziať. Hana († 47) z Prahy a Jan († 60) z Pardubíc milovali prírodu a naše veľhory nenavštívili po prvý raz. Netušili, že ich vášeň pre skialpinizmus sa im stane nakoniec osudnou. Do penziónu STIV prišli ešte v piatok podvečer aj s lyžami, no bez auta. "Ten pán u nás už bol pred pár rokmi. Išli naľahko a mali prehľad. Vyzerali skúsení, vyšportovaní. U nás mali objednané ubytovanie aj s večerou a raňajkami. Zrejme v piatok neprišli z ďaleka, lebo nevyužili ani sušiareň na lyžiarky,“ povedal Pavel Ivanko (39), chatár z penziónu STIV, ktorý videl dvojicu skialpinistov zrejme ako posledný.
Ešte v piatok hýrili dobrou náladou a strávili večer vo dvojici. V sobotu ráno sa vybrali na svoju poslednú cestu. Nikomu neprezradili, kam majú namierené, a to sa im stalo osudným. Ráno sa ešte odhlásili z ubytovania na Štefánikovej chate, kde mali pôvodne ďalšiu noc prenocovať.
Hazard so životom
Počasie, ktoré znesie označenie, že by ste von ani psa nevyhnali. Tak opisujú osudný deň ľudia, ktorí boli počas víkendu v Nízkych Tatrách. „Bolo veľmi nepríjemné počasie. Fúkal silný vietor. Teplota mohla byť 10 stupňov pod bodom mrazu, ale tá pocitová aj mínus 20,“ povedal zdroj Nového Času.
Napriek tomu sa Hana a Jan vybrali z Čertovice smerom na Chopok. Už v Konskom sedle ich ale počasie nepustilo ďalej. V obrovskom mraze sa túlili k sebe a zrejme pomaly zomierali. Takto ich našli dvaja poľskí turisti, ktorí privolali záchranárov. „Boli ľahšie oblečení a nemali ani spacie vaky. Našli sa zatiaľ iba jedny lyže a ani tie nemali zapnuté. Ak by mal jeden z nich problém, ten druhý mohol zlyžovať do hotela Srdiečko, na Trangošku alebo aj priamo na hlavnú cestu, a tam privolať pomoc,“ dodal náš zdroj.
Muž aj žena mali pri sebe aj mobilné telefóny, preto zostáva záhadou, prečo si neprivolali pomoc. Podľa chatára nemali namierené ďaleko. „Nevyrazili skoro ráno. Takisto aj vedeli, že Kamenná chata sa opravuje a útočisko by tam nenašli. Netuším, čo sa mohlo stať, ale je v tom veľa otáznikov,“ povedal Pavel Ivanko.
Zimný prechod je náročná túra
Prejsť hrebeňom Nízkych Tatier je často nad ľudské sily, zlé počasie môže túru výrazne sťažiť alebo úplne znemožniť. „Väčšinou tam fúka silný vietor. Bezveterných dní je tam len pár v roku. Oblačnosť na hrebeňoch spôsobuje hmly a zhoršenú orientáciu. Zima, dezorientácia v neznámom teréne, prípadná tma a k tomu vyčerpanie a únava, spôsobujú veľmi zlé psychické rozpoloženie, čo už je len krôčik ku zlým rozhodnutiam a tragédii,“ povedal skúsený horský vodca Jaro Michalko (58).
Niekedy tieto faktory prídu náhle a človek sa musí zmobilizovať, upokojiť a začať konať s chladnou hlavou. Nikdy by sa v takejto situácii skupina nemala deliť, ale mali by sa držať pokope a usilovať sa dať o sebe vedieť záchranárom alebo niekomu na okolí. „Bohužiaľ, tejto dvojici nepomohla ani dobrá výbava, ani vzájomná podpora. Doplatili zrejme na precenenie svojich síl a schopnosti. Každá chyba môže mať fatálne následky,“ dodal Michalko.Pitva potvrdila, že bezprostrednou príčinou smrti bolo podchladenie. „Polícia začala trestné stíhanie pre usmrtenie,“povedala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová.
1O rád, ako prežiť v zlom počasí
Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby
Štatistiky za rok 2017 sú alarmujúce
K dnešnému dňu zomrelo v našich veľhorách 21 ľudí. Z toho bolo 12 Slovákov, 7 Čechov, 1 Poliak, 1 Maďar.
Naši západní susedia sú teda spomedzi cudzincov najväčšou skupinou, ktorá nástrahy Tatier neprežila. Najhoršie nešťastie z pohľadu českých návštevníkov Tatier sa odohralo ešte v roku 2005, keď pri Roháčoch pod lavínou vyhaslo 7 životov. K najčastejším úmrtiam patria pády, lavíny alebo zdravotné kolapsy.
