František pred omšou, ako býva zvykom, vo svojom papamobile urobil okruh medzi zhromaždenými pútnikmi. Mnohí spomedzi nich strávili noc na mieste konania bohoslužby, aby mali istotu, že pápeža vôbec uvidia. Pápež vo svojej homílii ocenil, že mnohí z prítomných napriek vlastnej chudobe a ťažkostiam poskytujú pomoc a podporu iným ľuďom v núdzi, vrátane príslušníkov iných etník. Dodal tiež: "Viem, že mnohí v Mjanmarsku majú rany po násilí, rany viditeľné i neviditeľné". Upozornil však, že vydať sa na cestu pomsty znamená nejsť v Ježišových stopách.
V Mjanmarsku, kde 90 percent obyvateľstva vyznáva budhizmus, žije len asi 700 000 katolíkov. Katolicizmus sa krajine ujal v 16. storočí prostredníctvom portugalských obchodníkov, pričom sa šíril z indickej enklávy Goa. Mnohí veriaci prítomní na omši pred novinármi hovorili o tom, akí nadšení a dojatí jeho návštevou v Mjanmarsku. "Každú nedeľu počúvam v rádiu pápežovu omšu. Dáva mi to pokoj a radosť," uviedol Francis Cyria, ktorý pracuje pre katolícku mimovládnu organizáciu. "Ani sa mi nesnívalo, že by som niekedy mohol vidieť pápeža naživo," vyhlásil 81-ročný muž z menšinového národa Akha.
Gregory Than Zaw z etnika Karenov, ktorý do Rangúnu pricestoval autobusom s ďalšími 90 ľuďmi zo svojej obce, povedal, že "ešte nikdy nevidel toľko katolíkov". "Mjanmarčania sú veľmi chudobní a naša vláda je pod tlakom vojenských konfliktov. Pápež nás požiadal, aby sme odpustili," uviedla žena menom Rose. S otvorením sa Mjanmarska svetu v roku 2011, ktoré nastalo po desiatkach rokov izolácie vojenskou juntou, krajina zažíva uvoľnenie reštrikcií v oblasti praktizovania náboženskej viery. Tento proces však sprevádza zvyšovanie napätia vo vzťahoch medzi jednotlivými konfesiami.
Od roku 2014 má Mjanmarsko aj "svojho" prvého svätého Isidora Ngei Ko Lata. O rok neskôr krajina privítala svojho prvého kardinála. Vlani v máji, s príchodom civilnej vlády, ktorú de facto vedie Aun Schan Su Ťij, došlo aj k obnoveniu diplomatických vzťahov s Vatikánom. Obraz Su Ťij v zahraničí však v posledných mesiacoch veľmi poškodili násilnosti, ktoré mjanmarská armáda pácha na menšine moslimských Rohingov. Tieto násilnosti vyvolali najzávažnejšiu utečeneckú krízu v Ázii za posledné desaťročia. Pápežova cesta sa koná na pozadí tejto krízy a je ostro sledované, aké stanovisko František na svojej ceste k tejto téme zaujme.
Významné medzinárodné ľudskoprávne organizácie na pápeža pred jeho cestou apelovali, aby v Mjanmarsku hovoril o Rohingoch a o ich práve na sebaurčenie - ako to už v minulosti niekoľkokrát urobil. Katolícka cirkev v Mjanmarsku však pápeža vyzvala, aby rešpektoval názory väčšiny mjanmarského obyvateľstva vrátane vlády, ktorá Rohingov nepovažuje za občanov Mjanmarska a označuje ich za Bengálcov pochádzajúcich zo susedného Bangladéša.
V utorok vo svojom príhovore k najvyšším predstaviteľom krajiny pápež síce nevyslovil slovo Rohingovia, ale vyjadril ľútosť nad tým, ako ľudia v Mjanmarsku trpia v "konfliktoch a násilnostiach". Zdôraznil, že každý, kto Mjanmarsko označuje za svoj domov, si zaslúži, aby boli zaručené jeho základné práva. Budúcnosťou Mjanmarska musí byť podľa pápeža mier založený na "rešpektovaní dôstojnosti a práv každého člena spoločnosti, rešpektovaní každej etnickej skupiny a jej identity".
