Mechanik Vladimír Lehotai (57) z Uzovskej Panice (okr. Rimavská Sobota) desiatky rokov zhromažďuje informácie o lágroch od bývalých väzňov. Od detstva prejavoval o tému záujem, pretože aj jeho príbuzní boli odvlečení.
Vladimír už 40 rokov zbiera informácie a fotografie udalostí po skončení druhej svetovej vojny, keď na oslobodené územie Slovenska prišla Červená armáda a na základe rozkazu č. 0060 mala odvliecť civilných občanov nemeckého a maďarského pôvodu z územia Maďarska a z južnej časti Československa do Sovietskeho zväzu na nútené práce, na tzv. „malenkij robot“ – malú robotu. „Tri dni išli pešo do Miškovca. Bolo im povedané, že budú dva týždne odpratávať ruiny a onedlho sa vrátia domov. No mnohí sa už nikdy nevrátili,“ vysvetľuje Vladimír. V dobytčích vagónoch boli odvlečení na Ukrajinu. Bývali v barakoch a veľmi ťažko pracovali v uhoľných baniach, mnohí zomreli od hladu.
Zabudnuté osudy
Napokon boli v roku 1949 aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. „Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť a na ich osudy sa malo zabudnúť. Chcem to však zmeniť,“ objasnil amatérsky historik, ktorý zozbieral množstvo informácií a vyspovedal 70 pamätníkov. „Vo Veľkom Blhu žije pani Ilona Šimon (92), ktorú odvliekli do lágra ako 19-ročnú. Dodnes si pamätá všetky hrôzy, ktoré tam zažila. Vrátila sa po 3 rokoch v zúboženom stave a mala ledva 45 kg,“ prezrádza Lehotai, ktorý o smutnej téme urobil aj výstavu. Pred šiestimi rokmi dokonca navštívil miesta, kam odvliekli zajatcov a ani jeho neminuli nočné mory po príchode domov.
