Vysoké Tatry prišli za 16 rokov takmer o tretinu lesov, v Nízkych Tatrách zmizlo 16 % stromov. „Kým v národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesného porastu, mimo nich je táto strata 6,4 %,“ zistili analytici zo satelitných snímok. V TANAP-e bola hlavnou príčinou úbytku veterná smršť v roku 2004, ale aj plánovaná a nelegálna ťažba či zlé zloženie lesa. Lesník Ján Mičovský vysvetľuje, že veľkú ťažbu spôsobila kalamita, ktorá sa premenila vplyvom obštrukcií na nezvládnuteľnú lykožrútovú. „Nemôžem tvrdiť, že sa pri spracovaní kalamity nikdy nevyrúbal aj zdravý strom. Nebolo by to však správne spájať len s tým, že sa niekto šiel nabaliť na stromoch,“ tvrdí Mičovský. Zároveň dodáva, že v lesoch je potrebné hospodáriť múdrejšie. „Bez zásahu by mali ostať len rezervácie,“ zakončil.
Rezort životného prostredia Lászlóa Sólymosa uvádza, že ochrane vzácnych lesov prikladá veľký význam. „Avšak môže účinne brániť ťažbe dreva takmer výlučne v bezzásahových zónach. Na územiach s nižším stupňom ochrany len za predpokladu, že sa včas preukáže nutnosť ochrany vzácnych biotopov,“ povedal hovorca Tomáš Ferenčák. Preto pripravujú zmeny zákonov, ktorými chcú posilniť bezzásahový režim, aby sa o ťažbe na tomto území už neuvažovalo. Plánujú, že do roku 2025 bude takých až 50 % národných parkov.
ŤAŽIŤ DREVO MÔŽU TAKMER VŠADE
Marián Jasík, Inštitút ochrany prírody
- Národné parky prišli o staré lesy, ktoré sú centrom biodiverzity, ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Legislatíva je nastavená, bohužiaľ, tak, že to vyťaženie týchto lesov, s výnimkou veľmi prísne chránených území v piatom stupni, hospodárskym subjektom ťažbu umožňuje. Novovysádzané porasty musia byť čo najpestrejšie - nemali by mať rovnaký vek a rovnakú výšku.
