Kažimír po skončení procesu hlasovania zablahoželal víťazovi a potvrdil, že sa vo finálnej fáze vzdal v jeho prospech, aby bol splnený cieľ, na ktorom sa dohodli európski socialisti, že túto funkciu by mal prebrať niekto, kto má podobné politické videnie ako končiaci šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
"Som pripravený s ním spolupracovať. Rešpektujem jeho znalosti a schopnosti. Nebude to mať jednoduché, lebo nás čaká zložitý polrok očakávaných zmien, práca na novej architektúre menovej únie," opísal situáciu Kažimír a dodal, že pomocná ruka "z našej strany" stále platí.
Minister s odkazom na svoju účasť vo voľbách o predsedu Euroskupiny pripomenul, že socialisti prvotne rátali s nomináciou talianskeho ministra financií Piera Carla Padoana, ktorý je šéfom štvorčlennej skupiny socialistov v Euroskupine (Malta, Portugalsko, SR a Taliansko). Pri Padoanovi bol široký stranícky konsenzus, ten sa však nečakane a na poslednú chvíľu rozhodol prenechať túto pozíciu portugalskému rezortnému kolegovi. To viedlo Kažimíra k rozhodnutiu tiež sa zapojiť do súťaže, čo by - podľa jeho slov - nerobil, keby nemal šancu a podporu niektorých dôležitých krajín eurozóny. Nakoniec Centeno bez problémov porazil luxemburského liberálneho ministra Pierra Gramegnu aj vďaka podpore SR a jej prívržencov z prvého kola hlasovania.
"Pre nás bolo dôležité, že sme mohli zaujať a ubezpečujem, že aj najväčšie členské krajiny EÚ si všimli, že Slovensko má názor. Že malá krajina a nový členský štát sa chce aktívne podieľať na formovaní budúcnosti nás všetkých v oblasti financií a finančných trhov. My máme názor. Môžem povedať, že nie každý má názor," skonštatoval. Dodal, že rozhodnutie ísť do súťaže o šéfa Euroskupiny vnímal aj ako možnosť prezentovať Slovensko a verí, že sa mu to podarilo.
Najväčšiu politickú skupinu v 19-člennej eurozóne majú európski ľudovci (EPP) - osem ministrov. Tí sa však do súboja nezapojili, lebo ľudovci majú obsadené najvyššie pozície v Európskej komisii, Európskej rade aj v Európskom parlamente. O funkciu sa mohli uchádzať ministri financií z krajín eurozóny, kde sú pri moci sociálnodemokratické alebo liberálne vlády a vládne koalície.
