1. Tajomný Lebeda
Vdova po zavraždenom Jandovi je presvedčená, že Kajínek jej manžela nezabil. Dokazuje to aj jej svedectvo, podľa ktorého sa jej muž mal stretnúť s nejakým Lebedom. „Všetci ho opisovali ako nejakého malého umasteného človeka s dlhými mastnými vlasmi. S popisom pána Kajínka to nemalo nič spoločného,” povedala v dokumente Jandová.
2. Odtlačky
Podľa Kajínka musel vrah otvoriť dvere na aute, aby Julianovi Pokošovi vystrelil oko. Na mieste by tak boli odtlačky, ktoré by polícia mohla porovnať s odtlačkami prstov Jiřího Kajínka. Keďže ten mal v dobe vraždy Jandu a jeho bodyguarda záznamy odtlačkov na polícii, v druhý deň po vražde by polícia vedela, kto je vrah. „A nie že by za 5 mesiacov prišli s tým, že Kajínek,” diví sa. Český denník Blesk dodáva, že na mieste sa podozrivo nenašli žiadne odtlačky prstov a to aj napriek tomu, že páchateľ nemal podľa svedkov rukavice.
3. Mal Pokoš prežiť?
V celom prípade sa vynára otázka, či mal jeden z bratov Pokošovcov prežiť. Vojtecha totiž páchateľ zranil do zadnice. Podľa Kajínka to spravil z bezprostrednej blízkosti a úmyslene. Polícia má na to iný názor. Tvrdí, že strelec zakopol a strelil ho tam nechtiac.
4. Svedkovia
Priamo na mieste činu sa v čase vraždy mali nachádzať podľa spisov dvaja mladíci. Tí videli strelca, ktorý mal mať na sebe šperky. Keď kajínek policajtov upozornil, že žiadne z opísaných doplnkov nenosí, povedali mu: „Vy ste si na strieľanie naschvál vzal šperky, aby ste potom takto mohol argumentovať,” tlmočí ich slová Kajínek, ktorý sa vyzná v zbraniach a preto mu nejde do hlavy ani ďalšie svedectvo mladíkov. Povedali, že strelec na nich namieril zbraň, ale vypadli mu náboje, čo im zachránilo život. Kajínek tvrdí, že zbraň mala poistku a k takémuto niečomu nemohlo dojsť.
5. Miesto činu
Prepustený český väzeň odmieta, že by bolo meisto schôdzky, kde došlo k vražde, dobrá voba. „Na diaľnici tam jazdii autá, čiže to bolo nezmyselné miesto. Predsa by bolo jednoduchšie si na nich počkať, keď pôjdu domov. Pozvať ich v noci niekam. Alebo ich zastreliť v noci, nikto by nič nevidel,” vysvetlil Kajínek svoju predstavu dokonalého zločinu.
6. Spolupáchatelia
Podľa Kajínka videli svedkovia strelca. Súd mu po vynesení rozsudku povedal, že sa svedkovia mýlia. A to nie je všetko! Kajínkovho známeho mali donútiť, aby na súde klamal, že ho na miesto činu osobne doviezol. „Ďurči to ale u súdu poprel a povedal, že ho k tomu donútili a vyhrážali sa mu väzením,” dodal Kajínek.
7. Policajt
Janda pred vraždou svojej ochranke povedal, že má na mieste „svojho policajta”, ktorý ich mal varovať pred chystaným zásahom. Podľa vdovy Jandovej z toho vyplýva, že boli muži takto poslaní na popravu. Spomínaný policajt mal neskôr samotnú Jandovú priniesť na miesto činu a mal sa podľa jej slov chovať podozrivo. Vedel totiž, kam presne ísť aj napriek tomu, že tvrdil, že bol na chalupe a o vražde nič nevie.
8. Diktafón
Podľa Jandovej, vdovy zavraždeného a Pokoša išiel Janda na schôdzku s diktofónom. Ten sa však nikdy nenašiel. Rovnaký diktafón však mal mať pri sebe neskôr jeden z policajtov.
9. Nábojnice
Podľa Kajínka ležali náboje na zlom mieste. Použitá zbraň totiž pri streľbe vyhadzuje nábojnice napravo. Z toho vyplýva, že dôkazový materiál mal ležať vedľa auta, našli ho však pred ním. „Nikto mi to nedokázal vysvetliť. Po dlhej dobe vymysleli, že sa auto po nejakej chvíli samo pohlo smerom dole,” vysvetľuje Kajínek.
10. Ohorky cigariet
Sú najzáhadnejším dôkazom vraždy. Polícia ich našla na mieste činu, potom však cigaretové špaky zrazu zmizli. „Polícia povedala, že strelec na mieste fajčil a bola tam kopa ohorkov, ktoré zaistili. Oni si vôbec nezistili, že som nefajčiar. Keď to zistili, dôkazový materiál sa stratil,” uviedol Kajínek.