Aktuálne smernice Medzinárodnej federácie ľadového hokeja (IIHF) mu to však neumožňujú.
Kým napríklad vo futbale si hráč môže vybrať krajinu, ktorú chce reprezentovať, aj podľa pôvodu svojich predkov, pričom tam nikdy žiť či hrať nemusel, v hokeji to je zložitejšie. IIHF tvrdí, že „jej cieľom je upevniť postavenie športu a zároveň chrániť integritu medzinárodnej súťaže prostredníctvom národných tímov a ich hráčov, občanov danej krajiny, ako aj občanov v danej krajine, súťažiacich na MS či ZOH“. Zjednodušene to znamená sprísnené pravidlá, z ktorých najťažšou je podmienka pôsobiť minimálne dve sezóny po sebe v krajine, za ktorú by chcel hrať. A to v prípade Labanca, ktorý sa už presadil v NHL, určite nehrozí. Odchod z najlepšej ligy sveta do Tipsport Ligy by bola naozaj prisilná obeta...
„Cítim, že moji rodičia by boli šťastní, keby som za Slovensko hral a bola by taká šanca. Hrdí by určite boli aj ďalší naši blízki, ktorých na Slovensku máme,“ povedal pre Nový Čas Kevin, ktorý doteraz reprezentoval USA do 17 i 18 rokov a v budúcnosti tak bude musieť zabojovať v silnej americkej konkurencii aj medzi seniormi.
V minulosti sa o slovenský dres snažil uchádzať aj útočník Brian Ihnačák, syn legendárneho Petra Ihnačáka. Ten pôsobil v Kežmarku, Zvolene či Poprade a Slovensko reprezentoval v osemnástke. Za mužov však už dlhšie oblieka dres Talianska.
„Vždy som chcel hrať za Slovensko, ale vyšlo mi to len v osemnástke na Hlinkovom memoriáli. Ak by som chcel aj za áčko, musel by som hrať pod Tatrami vyše dva roky, čo mi povinnosti nedovolili,“ povedal nám súčasný hráč Litvínova.
