Aby počali teraz dieťa s jeho spermiami, je takmer nemožné! Celebritní manželia sa však nevzdávajú. Čo všetko robia pre to, aby mohli mať deti?
Nie je bežné, že by si muži vo vašom veku len tak pre nič, za nič dali robiť spermiogram. Čo vás k tomu viedlo? Veď s Adelou nie ste tak dlho spolu, aby ste museli mať podozrenie, že čosi nie je v poriadku. Zvlášť, keď Adela je podľa lekárov úplne zdravá a deti mať môže...
Chceli sme vylúčiť všetky prípadné problémy, aby sme nestrácali čas. Neboli sme nervózni z toho, že sa nám nedarí počať dieťatko, no chceli sme vylúčiť všetky možnosti, ktoré by to mohli ovplyvniť. Spočiatku som to vyšetrenie bral ako zážitok, niečo, čo som dovtedy videl iba vo filmoch. Okrem toho ženy chodia na vyšetrenie ženských vecí pravidelne, dávajú si všetko zistiť, považoval som teda za fér aj z mojej strany, aby som šiel na vyšetrenia aj ja.
A bolo to teda také ako vo filmoch? Intímna miestnosť na odber, erotické časopisy na náladu...
V zásade áno. Keď to porovnám s tým, čo hovoria o vyšetreniach plodnosti ženy - že je to stresujúce, zdĺhavé, často bolestivé, tak toto je naozaj nič. Je to rýchle, bezbolestné, výsledky človek vie relatívne skoro... Z môjho pohľadu neexistuje dôvod, prečo by to muž nemal podstúpiť.
Koho to bola iniciatíva, aby ste si dali vyšetriť spermie?
Skôr moja. Adel vravela, že som mladý chalan a problém bude zrejme v nej. Napokon sa to úplne otočilo. A o tom to celé je – mladí chalani si myslia, že určite sú v poriadku, ale nemusí to tak byť. Odborníci na reprodukčnú medicínu tvrdia, že za posledných 40 rokov klesol počet spermií v mililitri ejakulátu o 80 %. To ma šokovalo. Nehovoriac ešte o kvalite spermií. Pár desiatok rokov dozadu mal zdravý muž 80 % zdravých spermií, dnes ich má iba 4 %. O týchto číslach sa hovorí málo a kto aj o nich vie, nevidí súvis so sebou alebo s vlastnými synmi.
Rátal som s tým. No išiel som do toho práve preto, aby sa o tomto dozvedelo čo najviac mužov a žien. Nečakal som však, že sa mi ozve tak veľa ľudí. Prišlo mi asi 400 správ, z toho štvrtina boli muži, ktorí mi napísali, že mi ďakujú za to, že o tom hovorím. Majú totiž rovnaký problém, no báli sa o tom rozprávať. Zrazu to vnímajú ináč, majú to isté, čo Vincze. Ozvalo sa aj veľa žien, ktorých muži odmietajú ísť na vyšetrenie, alebo si pred sebou priznať, že ich výsledky sú zlé. V tom všetkom vidím nejaký zmysel.
Čo povedala vaša rodina na to, že ste sa verejne priznali k zlým výsledkom spermiogramu?
Nedávno som bol s babkou a spýtal som sa jej, čo si o tom myslí. Podotýkam, že ako sedemdesiatnička je aktívna na internete, takže všetko čítala. Priznala sa mi, že najprv si prečítala prvý článok, kde boli len útržky mojich vyjadrení na túto tému, a povedala si, že tak toto už Viktor prehnal! Ale potom, keď sa dostala k celému vyjadreniu, uznala, že áno, je to správne, a ako väčšina ostala z tých čísiel v šoku.
Cítite sa ako hrdina, že ste našli guráž o tom verejne prehovoriť a rozpútali ste v spoločnosti debatu na tému neplodnosti mužov?
Vedel by som sa vnímať ako hrdina, keby sa začalo niečo meniť. Zatiaľ sa začína o tom len rozprávať. Je to prvý krok, ale stále je to málo. Zaujímavým krokom by bolo, keby vyšetrenie spermiogramu bolo súčasťou preventívnej prehliadky. Keby ma lekár poslal na vyšetrenie, mohol by som to vedieť už dávno pred tým, než som sa oženil a premýšľal nad rodinou. Mohol som to sám so sebou riešiť. Mojej generácie sa to bytostne týka a každá ďalšia generácia bude mať spermie ešte horšie.
Ale dosiahnuť to, aby si dal muž preventívne skontrolovať spermiogram, asi nebude ľahké.
Prinútiť ho nemôže nik, ale mal by mať takú možnosť. Ak vyšetrenie odporučí lekár, je bezplatné, ak sa však muž rozhodne dať si to vyšetriť sám, musí si to zaplatiť z vlastného vrecka. Muži sa často hanbia rozprávať o tom s cudzím človekom, a keby nemuseli mať odporúčanie lekára, mohlo by ich to posmeliť. Veď tak ako niekto prizná cukrovku a nemá s tým problém, toto by mala byť absolútne identická téma.
Dva dni som bol úplne vykoľajený, zasiahlo ma to. Priznám sa, aj som si poplakal. Nebol som smutný zo seba, skôr som to vnímal ako sklamanie pre Adel. Že sa tešila na deti a ja jej ich neviem dať.
Ako to prijala ona?
Veľmi konštruktívne. Bola racionálna a vďaka tomu som sa z toho „vyhrabal“ relatívne rýchlo.
Čo robíte pre to, aby sa vám spermie zlepšili?
Všeličo som zmenil. Chodím v teplákoch, niekoľko mesiacov už nepijem alkohol, ani pivo si nedám. Úplne som vysadil cigarety, chodím cvičiť do fitka. Odmalička som nosil elastické boxerky, a teraz som si nakúpil voľné, aby sa nezahrievali semenníky. „Chladím“ sa v tomto smere, ako sa dá, nevyhrievam si sedadlo v aute, snažím sa nesedieť dlho a čo najviac sa prechádzať. Robím všetko pre to, aby sa moje spermie tvorili v ideálnom prostredí.
Pohrávate sa po tom všetkom s myšlienkou, že by ste si s Adelou prípadne dieťa adoptovali?
Naše osobné rozhodnutia ohľadom dieťaťa nemajú byť predmetom verejnej debaty. Aj kvôli tým neustálym otázkam na moju ženu som sa rozhodol napísať ten text. Témou nemá byť, kedy bude dieťa, ale ako budú mať naše deti raz deti. Ale všeobecne - existujú predsa páry, ktoré nemajú deti a žijú šťastné životy či už bez detí, alebo s adoptovanými deťmi. Nemám pocit, že je povinnosťou mať dieťa. Je to dar. Viem si predstaviť akékoľvek smerovanie svojho života. Jedno je isté – deti by som chcel a Adel tiež. Neviem však, či nám budú dopriate.
Čo si myslíte, že Adele na vás imponuje?
Zvykne mi hovoriť, že som jej maják. V tom zmysle, že keď jej je ťažko, nikto ju nedokáže tak pochopiť a povzbudiť ako ja. Možno aj to sa jej páči, že sa jej veľmi často rád dotýkam. Povedala mi, že to nikdy predtým nezažívala. Vieme sa zhodnúť v témach, za vyše roka, čo sme spolu, sme sa ani raz nepohádali. Chápeme sa, vieme si dodať energiu, nevznikajú medzi nami žiadne trecie plochy. Možno to sú veci, ktoré sú pre Adel výnimočné.
Aké budú vaše prvé Vianoce ako manželov?
Najprv budeme u Banášovcov a potom ideme aj so svokrovcami k mojim rodičom do Šale. Tam sa stretne široká celá rodina. Teším sa na to.
Máte už pre manželku darček?
Môj Ježiško nenosí darčeky, ale píše každému členovi rodiny listy, v ktorých hodnotí celý rok. K tomu priloží symbolicky nejakú maličkosť. Robím to asi tretí rok, keď si Ježiško na Štedrý deň uvedomil, že nemá pre nikoho nič. (smiech)
