Lenže nové objavy ukazujú, že je tu až prekvapujúco živo, a to v podmienkach, za akých sme si život ani nevedeli predstaviť. Pred 94 rokmi, 14. decembra, nórsky polárnik Roald Amundsen dobyl južný pól. Ako prvý človek sa tak spolu so svojou výpravou dostal na najjužnejší bod Zeme a otvoril cestu k ďalšiemu skúmaniu Antarktídy. Dnes nemôžeme povedať, že by sme o ľadovom kontinente vedeli oveľa viac ako predtým. Ale to, čo ukázali najmä nedávne objavy, je predzvesťou veľkých vecí, ktoré môžu úplne zvrátiť doterajšie predstavy o živote na našej planéte.
Krutý kontinent
Antarktída sa právom nazýva kráľovstvom večného ľadu. Na tomto kontinente sa nachádza až 70 % svetových zásob sladkej vody a 90 % zásob pevninského ľadovca! A ľad, miestami hrubý až 4 kilometre, pokrýva 99 % rozlohy Antarktídy. V zime tam teploty bežne presahujú -50 °C a všetko bičuje silný vietor, ktorý môže dosiahnuť rýchlosť vyše 300 km/h. To, že na pobreží tohto kontinentu žijú sympatické tučniaky či tulene, vie každý. V letných mesiacoch v okrajových častiach rozmrzne sneh, ukážu sa lišajníky, teplota je okolo nuly – život v takých podmienkach si vieme predstaviť. Lenže tam sa život v Antarktíde nekončí.
Hory a jazerá
V roku 1958 vyslal Sovietsky zväz do Antarktídy špeciálny tím. Hrúbku ľadu odborníci určovali pomocou náloží s výbušninou, ktoré odpaľovali asi každých 150 km. Zrazu ich však v rovnej bielej pustatine čakalo prekvapenie – narazili na obrovské hory. Hory ako naše Vysoké Tatry, ktoré boli celé schované v trojkilometrovom hrubom ľadovci. Neskoršie výskumy ukázali, že pohorie Gamburtsev sa pod ľadom ťahá do dĺžky 1 200 km. Keď sa môžu pod antarktickým ľadom skrývať takéto obrovské hory, čo všetko tam môže ešte byť?
Dnes už vieme, že pod ľadom sú veľké sladkovodné jazerá. Najväčšie je Vostok, ktoré je dlhé 250 km a široké 50 km. A teraz si predstavte, že toto jazero je 400-tisíc rokov uväznené pod ľadom, ktorý je hrubý 4 km! A samotná voda môže byť od okolitého sveta izolovaná až 25 miliónov rokov!
Neznáma DNA
Ruskí vedci pred štyrmi rokmi ohlásili, že sa im podarilo prevŕtať cez ľad a z jazera vytiahnuť 40 litrov vody. V nej izolovali doteraz neznámu DNA. Dôkaz života, ktorý sa po miliónoch rokov dostal na svetlo sveta! „Keby sme niečo také našli na Marse, rozhodne by to bol dôkaz života. Našli sme to však na Zemi a je to látka dosiaľ neopísaná a nezaradená,“ povedal vedúci výskumného tímu Sergej Bulat.
S podobnými zisteniami prišli aj britskí a americkí polárnici. „Je dokázané, že v ľadovci sú baktérie. Nie veľa - podľa mikrobiologických štandardov 300 buniek na 1 milimeter ľadu, zatiaľ čo v morskej vode je to 100-tisíc buniek - ale sú tam!“ uviedol profesor John Priscu zo Štátnej univerzity v Montane, ktorý v Antarktíde robil výskumy 27 rokov. Po zahriatí ľadovcovej vody sa 400-tisíc rokov zmrazené baktérie začali normálne množiť, akoby len čakali, kedy budú mať konečne vhodné podmienky. Takéto bádanie po nových formách života môže byť aj rizikové. Čo ak sa na povrch vytiahnu baktérie či vírusy, ktoré môžu dnes pre ľudstvo predstavovať smrteľné nebezpečenstvo?
Pri rečiach o živote v Antarktíde treba mať na pamäti, že to nebol vždy ľadový kontinent. Našli sa tam pozostatky dinosaurov staré 80 až 200 miliónov rokov – Antarktída bola vtedy zelená a plná života, lebo teplota zemskej atmosféry bola oveľa vyššia, budúci ľadový svetadiel bol súčasťou superkontinentu Gondwana a nenachádzal sa pri južnom póle, ale v Pacifiku.
Mimozemšťania
No a teraz nechajme bokom pozemský život. Antarktída je vďaka tomu, že vyzerá ako obrovská biela planina, výnimočne vhodná na hľadanie meteoritov, ktoré z vesmíru dopadnú na Zem. Skrátka, na bielom snehu nebeské kamene dobre vidno. A práve v jednom takomto meteorite, ktorý na Antarktídu dopadol pred zhruba 13 000 rokmi z Marsu, objavili skamenené štruktúry pripomínajúce mikróby. Americká NASA objav v roku 1996 prezentovala s veľkým ohlasom, odvtedy je však okolo toho akosi ticho a stopy po mikróboch boli spochybnené.
Záhadológovia však stále vidia v Antarktíde obrovský „mimozemský“ potenciál – internet je plný článkov o tom, ako tam mali základňu mimozemšťania či dokonca nacisti, ktorí kuli plány ako dobyť vesmír. V roku 1946 americké námorníctvo vyslalo do Antarktídy výpravu, do ktorej bolo zapojených 4 700 mužov, 13 lodí a 33 lietadiel. Oficiálnou úlohou bolo vybudovať polárnu základňu, ale záhadológovia tvrdia, že cieľom bolo „eliminovať nepriateľa“, ktorý sa mal na zvláštnych objektoch preháňať od pólu k pólu neskutočne veľkou rýchlosťou. Pripomeňme, že krátko nato, v júli 1947, mal v Novom Mexiku havarovať lietajúci tanier s mimozemšťanmi na palube, čím sa odštartoval celosvetový ošiaľ UFO.
Tak či tak v jednom treba dať konšpirátorom za pravdu – Antarktída možno skrýva v sebe mimozemský život. Alebo inak povedané, keď niečo môže prežiť státisíce rokov štyri kilometre pod ľadom bez vzduchu a svetla, tak môže rovnaký život existovať aj kdekoľvek v nehostinných hlbinách vesmíru.
