Vládna koalícia sa dlho dohadovala, ako prerozdelí takmer 16 miliárd €, rozdielne priority boli dokonca súčasťou letnej krízy koaličnej trojky. Minister financií Peter Kažimír (49) sa chváli tým, že deficit rozpočtu padne pod 1%. Opozícia zas kritizuje, že keď sa krajine darí, mali by to pocítiť aj bežní ľudia, napríklad na nižšom daňovom zaťažení.
Návrh rozpočtu bol podľa Kažimíra pripravený v čase, keď sa slovenskej ekonomike sa darí. „Na budúci rok sa hospodársky rast zrýchli podľa našich odhadov na 4,2 %,“ povedal. Rozpočet počíta s prioritami, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy či podporu v dochádzaní za prácou. Nemajú však presne vyčíslené dopady 13. a 14. platov či odvodov pre dôchodcov, ktoré presadili SNS a Most.
Poslanec za Sme rodina Milan Krajniak poukázal, že štát čoraz viac vyberá dane od pracujúcich a, naopak, menej vyberá od firiem. „Kedy nie, keď je ekonomika v raste, sa má ľuďom uľaviť,“ povedal Krajniak. „Je to absolútne nesprávna politika,“ pridal sa poslanec Miroslav Beblavý. Anylytik INESS Radovan Ďurana však hovorí, že v EÚ príjem z daní od zamestnacov býva často vyšší ako od firiem. Ministerstvo financií tvrdí, že čísla naopak ukazujú pozitívne trendy v našej ekonomike. "V budúcom roku očakávame tak rast príjmov daní od právnických aj od fyzických osôb. V prípade fyzických osôb stojí za vyšším výberom zvyšovanie platov a predovšetkým zvyšovanie zamestnanosti," reagovala hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová.
Plytvanie a nevyrovnaný rozpočet
Vláda sa zaviazala do roku 2020 mať vyrovnaný rozpočet. „Keby sme vládu nahradili autopilotom, tak by sme vyrovnaný rozpočet dosiahli skôr než s vládou,“ tvrdí však poslanec za SaS Eugen Jurzyca. Opozícia sa nevyhla ani kritike toho, že štát by mohol peniaze prerozdeľovať účelnejšie. Poslanec Karol Galek ako príklad spomenul navýšenie peňazí pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. „Vláda prijala minimum reforiem, preto pokračuje plytvanie v oblastiach, kde sa dlhodobo strácajú peniaze, ako zdravotníctvo, výstavba ciest, neefektívne sociálne dávky. Výsledkom je vysoký deficit v dobrých časoch - porušenie základného pravidla zodpovedného hospodára,“ komentoval Ďurana.
Štát si necháva priveľa
Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska
Vyšší výber daní z príjmov fyzických osôb je spôsobený pravidelným zvyšovaním minimálnej mzdy. Čím vyššia mzda, tým vyššie odvody a dane, pretože v rámci aktuálnej legislatívy z toho profituje viac štát ako zamestnanec. Nižší podiel výberu dane z príjmov právnických osôb je odzrkadlením viacerých legislatívnych opatrení. Ak si štát sľuboval vyšší výber daní, tak vhodnou kombináciou na prvý pohľad nepriaznivej legislatívy vedia firmy zaplatiť na dani len nevyhnutné minimum.
Nášľapné míny rozpočtu
- vysoký deficit v dobrých časoch, Kažimír počíta s vyrovnanými príjmami a výdavkami až v roku 2020
- absencia reforiem, vláda sa spolieha na pokračovanie súčasného stavu
- nezapracované dopady sociálneho balíčka
- vysoký objem rezerv, ktoré si vláda ponecháva na netransparentné rozdeľovanie