Pritom na Vianoce si ľudia na celom svete pripomínajú práve narodenie malého Ježiška v Betleheme. Archeológovia už roky vo Svätej zemi hľadajú dôkazy, ktoré by potvrdili slová Biblie. Čo našli? A čo tvrdia hodnoverné historické pramene?
Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedného človeka - Ježiša Krista. Z učenia tohto muža, ktorého spočiatku nasledovalo iba 12 apoštolov, sa stalo najrozšírenejšie svetové náboženstvo. Kresťanstvo dnes vyznáva 2,4 miliardy veriacich. V stredoveku sa našlo iba málo učencov, ktorí pochybovali o tom, že Kristus naozaj žil.
V 18. až 20. storočí sa však veci zmenili a do dnešnej doby sa často stretneme s názorom skeptikov, že Ježiš neexistoval. Podľa nich ide o vymyslený symbolický príbeh neskorších kresťanov, kde hrá hlavnú úlohu Kristus ako mytologická postava. Proti nim stojí väčšina vedcov a odborníkov, ktorí síce majú rôzne názory na detaily okolo jeho života, no popierať jeho existenciu si nedovolia. Čo všetko nasvedčuje tomu, že táto biblická postava pred 2 000 rokmi naozaj kráčala po zemi?
Písomné zdroje
Kresťania za hlavný dôkaz Kristovho bytia považujú evanjeliá a iné spisy Nového zákona, ktoré opisujú jeho život a učenie. Ich autorstvo je pripisované niektorému z Ježišových apoštolov, napríklad Matúšovi, ktorý sa podľa kresťanskej tradície považuje za očitého svedka Ježišovho pôsobenia, alebo ich žiakom, napríklad Lukášovi, ktorý sprevádzal na cestách apoštola Pavla. Autorstvo evanjelií však býva často spochybňované a podľa niektorých historikov boli napísané až neskoršími kresťanmi.
Ak sa však nechceme opierať iba o náboženské zdroje, existenciu Krista potvrdzujú aj mnohé mimobiblické spisy dobových učencov. „Za najvýznamnejšiu zmienku o Ježišovi mimo Biblie sa pokladá záznam v diele Annales z roku 117 po Kristovi od rímskeho historika Tacita, kde v rámci životopisu cisára Neróna hovorí o kresťanoch: Pôvodca ich mena Kristus bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Tá zhubná povera bola síce zatiaľ zatlačená, ale znova prepukla nielen v Judsku, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme,“ približuje starobylý text biblista Jozef Jančovič z Univerzity Komenského. Ježiša spomína aj významný židovský historik Iosephus Flavius, ktorý v diele Židovské starožitnosti z roku 94 po Kristovi zaznamenal, že Ježišovi nasledovníci veria, že existoval. To však nie je všetko.
„Grécky satirik Lucián zo Samosaty v 2. storočí napísal o ranných kresťanoch toto: Kresťania... do tohto dňa oslavujú muža – významnú osobnosť, ktorý zaviedol ich nové rituály a bol preto ukrižovaný.“ O Kristovi písal aj rímsky správca Plínius Mladší, historik Suetónius, filozof Celsus, väzeň Mara ben Serapion a napokon sa spomína aj v židovskom učení Talmud,“ vymenováva biblista. Ak by sme všetky tieto mimobiblické záznamy zhrnuli do jedného celku, v podstate by svojimi výpoveďami kopírovali Nový zákon. Podľa Jančoviča by sa dali zhrnúť takto: „Ježiš bol považovaný za múdreho muža, za mocného a úctyhodného učiteľa, ktorý konal zázraky, bol ukrižovaný za prefekta Pontského Piláta v predvečer Paschy. U Tacita a Flavia sú možné zmienky o tom, že Ježiš bol vzkriesený. Tento malý výber starovekých nekresťanských zdrojov potvrdzuje naše znalosti o Ježišovi z evanjelií.”
Pravé nálezy
V hľadaní Ježiša ako historickej osobnosti je nemenej dôležitá archeológia, ktorá by svojimi nálezmi mohla podporiť slová Biblie. Jedným z najdôležitejších dôkazov je Ježišov hrob v Jeruzaleme, ktorého pravosť je však taktiež často spochybňovaná. „Autenticita Ježišovho hrobu aj kalvárie je nepochybná. Ježiš na Golgote zomrel a bol pochovaný do skalného hrobu. Obe miesta sú vedľa seba a uctievajú sa dnes v Bazilike Božieho hrobu. Ich hodnovernosť v 60. rokoch minulého storočia potvrdila aj významná anglická archeologička Kathleen Kenyon. Za cisára Hadriána v roku 135 bol hrob zrovnaný a kalvária znesvätená postavením pohanského chrámu zasväteného Venuši.“ Práve pokus o znesvätenie tohto dôležitého bodu, kde neskôr v 4. storočí cisár Konštantín postavil prvú baziliku, svedčí podľa biblistu o pravosti miesta. „Podobné niečo sa stalo po roku 135 aj s jaskyňou Ježišovho narodenia v Betleheme, cisár Hadrián dal vysadiť v jej areáli posvätný háj Adonisovi. Jeho hanebné konanie paradoxne pomohlo uchovať presnú lokalitu pamätných miest Ježišovho príchodu a odchodu z tohto sveta,“ tvrdí Jančovič.
Minulý rok špičkoví archeológovia rekonštruovali malú kaplnku nad hrobom Ježiša a na krátky čas skúmali aj hrobku samotnú. Pod mramorovou doskou našli originálny vápencový výstupok, teda pohrebné lôžko. Výsledky vedeckých výskumov dokazujú, že kaplnka a hrobka v jej vnútri sú tie isté, na ktoré odkazujú Rimania ako na miesto posledného odpočinku Ježiša.
Podporujú Bibliu
Existencia Ježiša Krista sa však dá podporiť aj inými archeologickými nálezmi. „Napríklad nálezy Petrovho domu a synagógy v Kafarnaume, dom Márie v Nazarete, rituálne bazény Siloe a Betsata v Jeruzaleme dotvárajú obraz o historickej činnosti Ježiša,” vymenúva biblista.
Každý rok pribúdajú nové nálezy a nápovedy, ktoré prepožičiavajú dôveryhodnosť slovám evanjelií. Významný americký archeológ William Foxwell Albright povedal: „Objav za objavom overuje presnosť nespočetných podrobností a prispieva k rastúcemu uznávaniu hodnoty Biblie ako historického prameňa.“ Skeptici napriek tomu tvrdia, že žiadny z týchto objavov nemá charakter nepriestrelného dôkazu. Pre veriacich má táto honba za dôkazmi o skutočnej existencii Ježiša iba malý význam. Dostatočným svedectvom je ich viera.
Archeologické dôkazy?
Petrov dom
Jeden z najväčších objavov, ktorý sa v 20. storočí podaril archeológom pátrajúcim po historickom Ježišovi. Tí v 70. rokoch pod pozostatkami byzantského kostola odkryli zvyšky obydlia z prvého storočia nášho letopočtu. Bol to pre nich dôkaz, že sa zo súkromného domu stalo uctievané miesto. Toto obydlie sa považuje za Petrov dom, kde Ježiš často býval hosťom.
Na omietkovej stene sa našli nápisy „Ježiš“ a „Peter“ a našli sa tu aj mince z Herodesovej doby či rybárske náčinie. Práve v Kafarnaume sa Kristus prvýkrát stretol s rybármi, ktorí sa stali jeho apoštolmi. Strávil tu veľa času a vykonal tu mnoho zázrakov.
Synagóga v Kafarnaume
V archeologickej lokalite Kafarnaum bola objavená honosná synagóga, ktorá patrí medzi najstaršie na svete. Predpokladá sa, že synagóga bola postavená vo štvrtom storočí, ale základy sú už z prvého storočia. Synagóga sa spomína aj v Biblii, kde podľa Markovho evanjelia učil Ježiš.
Dom Márie v Nazerete
V spodnej časti Baziliky zvestovania v Nazarete sa nachádza jaskyňa, kde mala Panna Mária žiť a kde jej anjel zvestoval očakávanie Ježiša.
