O Vianociach a živote obyvateľov Bratislavskej ZOO sme sa zhovárali s jej riaditeľkou Miloslavou Šavelovou (67).
Aké sú Vianoce v zoo?
V zoologickej záhrade sa pracuje každý deň v roku, aj na Vianoce. Naša zoo je otvorená pre verejnosť každý deň okrem 1. januára, keď máme sanitárny deň. Na Vianoce je návštevnosť pomerne vysoká. Keď mamičky pripravujú štedrovečernú večeru, oteckovia s deťmi prichádzajú za zvieratkami.
Je Štedrý deň výnimočnejší aj pre zvieratá?
O zvieratá sa musíme postarať, či je bežný deň, alebo sviatok. V minulosti sme robili akciu, keď k nám 24. decembra mohli návštevníci priniesť pre zvieratá darčeky - ovocie a zeleninu. Pred pár dňami sme mali takého Mikuláša. Ľudia darovali ZOO deky, posteľnú bielizeň, či plyšové hračky, ale i zeleninu a ovocie. Šimpanzy aj orangutany sa s plyšiakmi veľmi rady hrajú.
Asi to ale dosť skoro roztrhajú...
Áno, ale to je úplne v poriadku. Do plyšiakov dokonca ukrývame potravu - rôzne druhy orieškov, ktoré dávame napríklad aj do šišky. Ľudoopy sú tak na dlhý čas zamestnané a zabavia sa. Sadnú si a prstami alebo paličkami vylupujú šišku, aby sa dostali k orieškom. Šelmám balíme mäso do papierových škatúľ, pridáme tam trocha srsti alebo niečoho, čo páchne po antilopách. Nedostanú jedlo „na tácke“, musia sa k nemu prebojovať. Jaguáre majú zas vo výbehu šibenicu, z ktorej visí špagát a naň pripevníme mäso. Ošetrovateľ ho rozhojdá a vypustí jaguára, aby si mäso ulovil.
Takže čosi ako zachovávanie prirodzených loveckých pudov?
Určite, veď nebolo by dobré, aby zvieratá boli bez pohybu a bez zamestnania.
Do zoo sa zvykli dodávať po Vianociach vyslúžilé stromčeky. Ako sa dajú využiť?
My vianočné stromčeky neberieme, pretože nie všetky zvieratá to môžu skrmovať a nie všetky majú stromčeky rady. Najradšej ich okusujú slony. V Bratislavskej ZOO však slony nemáme. Skúšali sme ich dávať kedysi niektorým zvieracím druhom v lese, ale mali sme podmienku, aby to boli nepoužité stromčeky, ktoré sa nepredali. Použité sú nebezpečné kvôli háčikom na ozdoby, staniolom alebo pre zvyšky niečoho, čo si nevšimneme a zvieraťu by to ublížilo. Teraz však neprijímame už žiadne stromčeky.
Prečo?
Naše zvieratá o ne nemajú záujem. V minulosti sme prijali veľké množstvo ihličnanov, ktoré sme podrvili a použili ako podstielku do výbehu. Kôrová drvina dobre absorbuje zvieracie pachy a exkrementy, preto ju stačí vymieňať raz, či dva razy do roka. Zistili sme ale, že táto podstielka nie je vhodná pre väčšinu nami chovaných druhov, pretože ihličie sa niektorým zvieratkám zapicháva do labiek. Preto používame drvinu z listnatých stromov.
Ozaj, a prečo Bratislavská ZOO nemá slony?
Nemáme peniaze, aby sme postavili nový sloninec. To je otázka niekoľkých miliónov eur. Slony by sme chceli, no v prvom rade musíme skvalitniť podmienky zvieratám, ktoré tu žijú. Od mája 1960, keď bola naša zoo po prvý raz otvorená pre verejnosť, funguje medvedinec pre medvede hnedé. Sme nešťastní, že toto staré chovné zariadenie nemôžeme zbúrať a postaviť nové. Preto sme vyhlásili zbierku Nový domov v tieni stromov, aby medvede nežili na betóne ale v lese. A možno raz príde aj na slony.
Dostanú zvieratá teda po Mikulášovi darčeky aj na Vianoce?
Dostanú nejakú dobrotu navyše, ale musíme dozerať na ich hmotnosť. V lete majú letné kŕmne dávky, v zime zimné. Napríklad šelmy majú v lete dva dni hladovku v týždni, v zime len jeden deň, vtedy dostávajú iba piť. Je to veľmi dobré pre ich tráviaci trakt.
Čo ak zviera napriek tomu prekročí ideálnu hmotnosť?
Vtedy má nariadenú diétu. U šimpanzov sme museli nedávno obmedziť banány. Z banánov sa veľmi priberá a zistili sme, že majú nadváhu. Zvieratká pravidelne vážime, hoci je to trochu zložité. Napríklad na váženie šeliem máme koridor a keď ním prechádzajú, prejdú aj váhou. U niektorých druhov veľká nadváha môže spôsobiť neplodnosť, trpí pohybový aparát. Je to ako u ľudí.
Ako si zvykajú exotické zvieratá na zimu a sneh?
Zoologické záhrady na celom svete chovajú zvieratá, ktoré sa väčšinou narodili v zoo a sú zvyknuté na tamojšie poveternostné podmienky. Pred zimou podávame mnohým zvieratám tzv. abecedu vitamínov, aby boli odolnejšie.
Ktoré milujú mráz?
Žirafy nemajú problém byť hodinu, dve v mraze, nosorožce sa dokážu riadne vyšantiť na snehu. Nepustili by sme ich však do výbehu, keby tam bol ľad. Ak by sa totiž pošmykli, pri páde sa môžu rozčesnúť, a to je istá smrť. Preto vnútorná časť chovného zariadenia musí byť vybudovaná tak, aby v nej bolo potrebné teplo. Pandy červené milujú mrazivé počasie. Čím väčšia je zima, tým sú šťastnejšie, pretože žijú v Číne na úpätí Himalájí a zima je pre ne ideálna. Mrazy obľubujú aj belane tundrové, ktorým, naopak, nesvedčia letné horúčavy.
Pred Silvestrom sa mestom začínajú ozývať delobuchy. Ako na ten hluk reagujú zvieratá?
Veľmi im to škodí. Preto ich na Silvestra o tretej všetky zatvárame dovnútra.
Správajú sa zvieratá k ošetrovateľom s rešpektom?
Šelmy poznajú svojich ošetrovateľov po pachu. Reagujú na nich inak ako na cudzieho človeka. Napriek tomu ošetrovateľ nemôže ísť priamo k nim. Keď sa im čistí vnútro, šelmy sú vonku a naopak. Priamy kontakt nemajú. Pre ošetrovateľa sú nebezpečné aj nosorožce, pretože veľmi zle vidia a rýchlo bežia. Ak sa nosorožce rozbehnú a do cesty sa im niekto pripletie, kým ho spozorujú alebo zacítia, môžu ho prevalcovať a zabiť.
Zažili ste prípady, keď sa ošetrovateľ so zvieraťom spriatelil?
Mali sme kolegu, ktorý u nás pracoval takmer 50 rokov a mal úžasný vzťah so šelmami. Vošiel do klietky k leopardom a rozkázal im: Bežte hore, lebo nebudete mať vyčistené! A ony poslúchli. Musel byť, samozrejme ostražitý, zbytočne nehazardoval. Napriek tomu, že šelmy mali pred ním rešpekt, raz za čas si s ním zmerali sily a prišiel k viacerým úrazom. Snažíme sa takýmto prípadom predchádzať, a preto na chovných zariadeniach máme dvojité, trojité istenia zatvárania a otvárania dverí. Ľudský faktor ale môže zlyhať.
A spomínate si na závažný úraz, ktorý pri zvieratách utrpel návštevník?
Bolo to veľmi dávno, začiatkom 90. rokov, keď sme ešte mali staré klietky pre mačkovité šelmy. Starý otec, ktorý bol v zoo s trojročným vnukom, zaspal na lavičke pred klietkou. Vnúčik preliezol oplotenie a prišiel až k mreži a chcel pohladkať „mačičku“. Samozrejme, šelma zaútočila a zdevastovala chlapcovi ruku. Našťastie to zbadal ošetrovateľ a okamžite zakročil. Pri každej klietke totiž bola hadica s vodou a pokiaľ striekate silný prúd vody do tváre a uší šelmy, cúvne. Hoci sme za to nemohli, zasiahlo nás to. Bol to jeden z dôvodov, že sme začali pripravovať nový pavilón, kde sú šelmy za sklom.
Ušlo vám niekedy nejaké zviera zo zoo?
Áno, nie je na svete zoologická záhrada, kde by niečo neušlo. Pred rokmi pri kosení výbehu klokanov jeden preskočil v strese oplotenie. Rozbehol sa naprieč zoo a utiekol. Zalarmovali sme políciu, taxikári nám hlásili, kde všade ho videli. Celý deň behal po Bratislave a chytili sme ho až na Kolibe.
Prišli ste niekedy o zviera cudzím pričinením?
Vždy mi je smutno, keď zviera neuhynie na starobu, ale pre inú príčinu. Neviem zabudnúť na nosorožca Tobinka. Z neznámych príčin začal chudnúť, boli sme bezradní. Keďže na Slovensku sme jediní chovatelia nosorožcov, náš veterinár kontaktoval aj kolegov z Čiech. Skúšali všetko možné, Tobi dostával infúzie, no nič nepomohlo. Pri pitve sa v jeho bachore našla tetrapaková krabička od ovocného džúsu. Nosorožce milujú ovocie, takže si myslíme, že niekto z návštevníkov mu ju hodil do sena a on to zjedol. Nedodržaním zákazu kŕmenia našich zvierat návštevníkmi sme prišli aj o samicu lemura kata a jej mláďa a taktiež o samca papagája kráľovského. Nevhodná potrava podaná návštevníkmi im spôsobila také vážne ochorenie tráviaceho traktu, že mu podľahli.
