Presne 21. decembra 2007 Slovensko vstúpilo do schengenského priestoru, budovy na hraničných priechodoch osireli a Slováci odvtedy môžu voľne cestovať po 26 krajinách. Ministerstvo vnútra preto prichystalo veľkolepé oslavy, ktoré budú daňových poplatníkov stáť viac ako 175 000 eur. Akú budúcnosť čaká otvorenú Európu aj po migračnej kríze?
„Schengen má obrovský význam, lebo zabezpečuje jednu z tých slobôd, pre ktorú sme do EÚ vstupovali,“ hovorí exminister vnútra Vladimír Palko. Krehkosť schengenského priestoru ukázala migračná kríza, keď sa krajiny, ako sú Nemecko či Rakúsko, pod tlakom obrej vlny prichádzajúcich utečencov rozhodli zaviesť opätovné hraničné kontroly. Dovtedy sa tak dialo jednorazovo, napríklad pri futbalovom šampionáte. „Schengen nemôže byť funkčný, pokiaľ krajiny nemajú spoločnú migračnú politiku,“ tvrdí Radovan Geist z euractiv.sk.
Pri našom vstupe za prvej vlády Roberta Fica bol aj Robert Kaliňák, ktorý sa teraz rozhodol nachystať veľkolepé oslavy. Zverejnil súťaž a priamo oslovili päť agentúr, ktoré by ich zorganizovali. Prišli tri ponuky a víťazom sa stala firma Akran, ktorá dostane 143 000 €. Tá má podľa portálu finstat jedného zamestnanca a zisk vo výške 100-tisíc eur za minulý rok. Do dvoch galavečerov v budove SND ministerstvo investuje ďalších minimálne 30 000 eur na prenájom divadla. Tiež zabezpečí moderátorov, orchester, hudobných hostí aj občerstvenie. Zároveň budú oceňovať súčasných aj bývalých pracovníkov, no koľko do programu nalejú celkovo nespresnili.
Schengen
Zakladalo ho 5 krajín - Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko a Holandsko 14. júna 1985. V tom čase mala EÚ desať členských štátov.
Má 26 členov
z toho 22 krajín z Európskej únie plus Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Žije v nich 400 miliónov ľudí.
Vonkajšia hranica má 50 tisíc km
z toho 80 % tvoria morské a 20 % pozemné hranice a zahŕňajú stovky letísk a námorných prístavov, ako aj pozemných hraničných priechodov.
Virtuálne hranice v rámci Schengenu prekročia Európania každý rok až 1,25 miliardy ráz. Znovuzavedenie kontrol by znamenalo okamžité priame náklady od 5 do 18 miliárd eur ročne.
57 % Európanov považuje voľný pohyb osôb za najpozitívnejší výsledok EÚ, 80 % Slovákov ho podporuje.
3 scenáre vývoja
1. Všetko po starom - Schengenský priestor ostane vo svojej nezmenenej podobe.
2. Obmedzená podoba
- Holandsko pri tichej podpore Nemecka, Rakúska, Belgicka a Luxemburska už prišlo s myšlienkou tzv. minischengenu.
3. Rozpad - V čase vrcholiacej krízy sa najmä Nemecko vyhrážalo rozpadom Schengenu, ak krajiny, ako je Grécko, nebudú schopné chrániť vonkajšie hranice.
Slovensko a otvorené hranice
2004 - Vstup SR do Európskej únie. Do zahraničia však ľudia naďalej nemôžu prejsť bez kontroly na hraničnom priechode.
2006 - Slovensko je blízko k v stupu do Schengenu. Problém je, že nedokáže dostatočne ochrániť 98 km hranicu s Ukrajinou.
2007 - Prerezaním hraničnej závory v Bergu Slovensko vstupuje do schengenského priestoru. Spulu s ním aj Česko, Estónsko, Litva. Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
2012 - Európska únia nedovolila, aby sa Schengen rozšíril o nových členov Bulharsko a Rumunsko. Pre korupciu a mafi u sa obáva nedostatočnej ochrany vonkajších hraníc.
2015 - Vrcholí migračná kríza. Najmä do Nemecka a Rakúska prichádzajú státisíce utečencov. Nemci a Rakúšania obnovili kontroly na hraniciach.
Čo je Schengen
- Územie časti Európy, v ktorom môžu osoby a tovar voľne prekračovať hranice na ktoromkoľvek mieste zmluvných štátov bez hraničnej kontroly. Členmi Schengenu sú prevažne štáty Európskej únie a tiež Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.