Tri deti a mama Anna (37) denne chodia z domu pešo do hriňovskej školy a škôlky. Za každého počasia, niekeda aj v poriadne treskúcich mrazoch, prejdú niekoľko kilometrov dole či hore kopcom. Keď najmenší Mareček (6) nevládze, obetavá mamička ho zoberie na plecia.
Jozef (43) žije na lazoch od narodenia. Na brodenie sa snehom či kráčanie v daždi si už zvykol. Rovnako si museli aj jeho manželka Anka a deti Peťo (16), ktorý ma ľahšiu formu detskej mozgovej obrny, Monika (12) a malý Marek (6). „Syn a dcérka chodia na autobusovú zastávku do Slanca 4 km, trvá im to dole kopcom pol hodiny. Potom ich 1 km berie autobus, ktorý ich vyloží pri škole. Naspäť však idú pešo asi hodinu, lebo musia šliapať do kopca. Ja idem s malým pešo aj 1,5 hodiny,“ hovorí statočná žena, ktorá nedopustí, aby vymeškali čo i len jednu vyučovaciu hodinu. „Musia ísť za každého počasia, neexistuje výhovorka, že prší alebo sneží. Keď mi najmenší synček povie, že ho bolia nožičky, neváham a beriem ho na koníka na plecia,“ opisuje Anka cestovanie ako v predminulom storočí.
Piati totiž žijú zo 400 € mesačne. Všetci sa tlačia v jednej izbičke v maličkom domčeku. „Tu aj spíme a aj varíme, máme tu aj umývadlo. Vedľa v druhej izbe býva svokra, o ktorú sa staráme,“ objasňuje obetavá mamička s tým, že aj z toho mála sa snažia ušetriť na výstavbu kúpeľne.
Hlava rodiny si nevie nájsť robotu, pretože na jedno oko nevidí. „Pred 20 rokmi som mal haváriu a odvtedy veľmi zle vidím. Invalidný mi neuznali, som teraz aspoň na aktivačných prácach,“ tvrdí Jozef. Podľa Anky žijú iní aj horšie a hlavné je, že deti nehladujú a chodia čisté. „Vianoce nás čakajú skromné. Najpodstatnejšie však je, aby sme boli všetci zdraví,“ zakončí milujúca mamička.