Oznámila to agentúra DPA. Medzi krajinami, ktoré hlasovali proti, sú aj USA, Izrael a štyri ostrovné štáty. Hlasovania sa zdržalo 35 krajín, medzi nimi Austrália, Kanada, Mexiko a Filipíny.
Na rozdiel od Bezpečnostnej rady OSN nie je možné na plenárnom zasadnutí VZ OSN použiť právo veta a každý zo 193 členských štátov má jeden hlas. Štvrtkové zasadnutie VZ OSN viedol jeho predseda - šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.
Rezolúcia VZ OSN o Jeruzaleme nie je právne záväzná a má predovšetkým symbolický význam. Jej text vyjadruje "hlbokú ľútosť" nad "nedávnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa postavenia Jeruzalema". Konkrétne však nespomína kontroverzné rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Dokument zároveň konštatuje, že konečný status mesta sa musí prerokovať v súlade s príslušnými rezolúciami OSN.
Podpora rezolúcie bola vysoká napriek tomu, že Trump pohrozil v stredu zastavením dotácií krajinám, ktoré za ňu budú hlasovať.
Mimoriadne zasadnutia 193-členného VZ OSN sú zriedkavé. To štvrtkové sa zišlo na žiadosť arabských a moslimských krajín.
Obdobný návrh rezolúcie v pondelok USA vetovali v Bezpečnostnej rade OSN. Zvyšní 14 členovia BR OSN hlasovali za návrh predložený Egyptom, ktorý konkrétne nespomínal ani Spojené štáty, ani Trumpa, vyjadroval však "hlboké poľutovanie nad nedávnymi rozhodnutiami týkajúcimi sa statusu Jeruzalema".
