Hlava štátu sa rozhodla právnu normu nepodpísať, keďže poslanci NR SR po vetovaní zákona Kiskove pripomienky odmietli a schválili zákon v pôvodnom znení. Kiska v odôvodnení svojho veta kritizoval najmä spôsob, akým sa do zákona zrušenie OOP dostalo. Koalícia zmenu presadila cez pozmeňujúci návrh, neprešlo to teda štandardným zákonodarným procesom. Ten totiž podľa prezidenta zahŕňa "všetky prvky posudzovania dosahov, odôvodňovania návrhu a diskusie o ňom". "Považujem to za neodôvodnené a neprijateľné," uviedol Kiska.
Zrušením OOP pre zamestnávateľov cez "pozmeňovák" parlamentného zdravotníckeho výboru došlo podľa hlavy štátu k nežiaducemu javu, "keď legislatívna úprava s potenciálnym dosahom v desiatkach miliónov eur a vplyvom na zamestnanosť najzraniteľnejšej skupiny zamestnancov bola bezdôvodne prijatá bez riadnej verejnej diskusie a bez dôsledného posúdenia jej následkov". "Došlo tým k zúženiu priestoru na efektívnu kontrolu legislatívneho procesu," vysvetlil Kiska. Žiadal preto, aby poslanci OOP vrátili do zákona späť a posúdili problematiku komplexnejšie.
Parlament prvýkrát odsúhlasil návrh na zrušenie OOP na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa začiatkom decembra. Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za budúci rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) na margo Kiskovej kritiky v rozprave uznal, že dosahovanie takýchto zmien cez pozmeňujúci návrh nie je štandardné a ospravedlňuje sa za to. "Nie je to arogancia moci. Ale dôvodom je, že štandardný legislatívny proces by trval až päť mesiacov. My sme OOP chceli pôvodne zrušiť k januáru 2019, ale došlo k istým záväzkom koalície, že chce zaviesť 13. a 14. plat, čo prinesie ďalšie odvodové úľavy aj na úrovni zdravotného poistenia," povedal.
Drucker zdôraznil, že OOP bol jednorazový stimul v čase, keď nezamestnanosť dosahovala 13 percent. "My sme prepožičali peniaze na podporu zamestnanosti. Ale verejné zdravotné poistenie tieto peniaze potrebuje," dodal. Samotná novela prináša od mája aj dobrovoľnú možnosť zavedenia doplnkových ordinačných hodín u lekára, pričom za vyšetrenie by pacient platil maximálne 30 eur. Premiér Robert Fico (Smer-SD) však po kritike takýchto poplatkov pripustil, že ešte do ich účinnosti budú doplnkové ordinačné hodiny zrušené.
