Najkrajší dôkaz lásky ukázal dôchodca Vatju (84) ešte vlani, keď jeho manželka ochorela. Zostala pripútaná na invalidnom vozíku a musela ísť do ústavu, keďže sa jej manžel už nedokázal o ňu postarať. Napriek tomu, že má už osem krížikov na chrbte a nohy ho tak neposlúchali, cestoval 30 kilometrov z Trnavy do Galanty za svojou Aničkou každý deň. „Je to moja jediná láska, a preto s ňou chcem tráviť každú chvíľu. Keď nemôže byť doma so mnou, tak chodím za ňou,“ usmieval sa ešte pred rokom sympatický dôchodca pôvodom z Bulharska, ktorý každý deň priniesol manželke aj kvietok.
Po niekoľkých mesiacoch prepustili Annu z Domova sociálnych služieb v Galante domov, keďže sa jej stav zlepšil. „Bolo to úžasné, keď bola doma a opäť sme sa mohli zhovárať, vedľa seba pozerať televíziu a čítať si noviny. Mohol som byť pri nej vždy, keď ma potrebovala a boli sme si veľkou oporou jeden pre druhého,“ vraví so slzami v očiach Vatju.
Anke sa však jej zdravotný stav zhoršil, a tak musela ísť do nemocnice. „Lekári jej už nevedeli pomôcť a zomrela mi,“ plače dôchodca, ktorý zostal teraz sám. „Ona bola moja jediná láska. Keď som ju po prvý raz zbadal, hneď som vedel, že ju budem milovať celý svoj život,“ spomína dôchodca, ktorý bol so svojou Aničkou šťastný neuveriteľných 59 rokov. „Budú to moje prvé sviatky bez nej. Je to ťažké a chýba mi každý jeden deň. Dal by som všetko na svete za to, aby tu mohla byť so mnou,“ hovorí Vatju. „Určite sa stretnem so svojimi deťmi, ale už tu bude jedno miesto navždy voľné. Verím, že sa tam hore opäť stretneme a naša láska bude taká obrovská, aká bola aj tu,“ uzatvára dôchodca.