Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v piatok nariadil vyslancovi Izraela pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby podal oficiálnu žiadosť o vystúpenie krajiny z tejto organizácie. Dôvodom sú "systematické útoky" na židovský štát zo strany UNESCO, uviedol podľa agentúry AP hovorca izraelského ministerstva zahraničných vecí Emmanuel Nahšon.
Rozhodnutie izraelskej vlády súvisí podľa Nahšona s pokusmi UNESCO oddeliť židovské dejiny od samotného Izraela. Izraelský veľvyslanec pri UNESCO Karmel Šama ha-Kohen preto podá oficiálnu žiadosť o ukončenie členstva ešte do konca tohto roka. Krajina prestane byť členom UNESCO do konca roku 2018.
V rovnakom čase rady UNESCO opustia aj Spojené štáty, a to z rovnakého dôvodu ako Izrael. Spojené štáty toto svoje rozhodnutie oznámili v októbri s tým, že ich k nemu viedla okrem iného "nutnosť zásadnej reformy organizácie", ale aj jej "zaujatosť voči Izraelu."
Izraelský premiér Netanjahu po tomto kroku USA vydal pokyn "pripraviť vystúpenie Izraela" z UNESCO. Spomínané rozhodnutie USA Netanjahu privítal ako odvážne a morálne, pretože UNESCO sa stalo "absurdným divadlom, ktoré namiesto toho, aby dejiny chránilo, tak ich skresľuje".
Spravodajský server Jerusalem online citoval z vyhlásenia izraelského veľvyslanca Šamu ha-Kohena, podľa ktorého UNESCO "prekonalo rekordy v pokrytectve, podnecovaní nálad a lží proti Izraelu a židovskému národu". "Izrael a židovský národ (...) mali byť prvými, ktorí prispeli tejto organizácii, a poslední, ktorí by odišli, ale v absurdnom divadle, ktorým sa UNESCO stalo, rozumné krajiny nemajú čo hľadať," dodal veľvyslanec.
Rozhodnutie Izraela je podľa neho prejavom vďaky voči USA, ktoré Izraelu "roky dokazovali, že nie je osamotený, aj keď proti Spojeným štátom stála drvivá väčšina (krajín) a museli za svoj postoj zaplatiť". "USA opustili UNESCO kvôli Izraelu a je našou morálnou povinnosťou, aby v tom neboli samé," konštatoval Šama ha-Kohen. UNESCO v minulosti kritizovalo Izrael za jeho aktivity na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme.
Tento rok UNESCO vyhlásilo staré mesto Hebronu za územie palestínskeho dedičstva. Podľa tradície judaizmu sú v Hebrone pochovaní biblickí Abrahám, Izák a Jakub a ich ženy. Izrael toto svoje druhé najposvätnejšie mesto považuje za kolísku židovských dejín, ktoré sú rozhodnutím UNESCO popierané.
Miesto je však posvätné aj pre moslimov a v minulosti bolo dejiskom krvavých stretov. V roku 1994 pri hrobke židovský fanatik Baruch Goldstein postrieľal 29 modliacich sa Palestínčanov. Izrael minulý rok prerušil spoluprácu s UNESCO kvôli kontroverznej rezolúcii, v ktorej sa uvádza, že židia nemajú žiadnu spojitosť so posvätnými miestami v Jeruzaleme.
