Podľa jeho slov by sa bližší vzťah žien ku knihám dal vysvetliť tiež tým, že v našej kultúre sa mužskosť spája s aktivitou, extroverziou a dynamickosťou. ,,Typicky mužské spôsoby trávenia voľného času zahŕňali stretávanie sa s kamarátmi, šport či aspoň sledovanie športových prenosov,“ vysvetľuje psychológ. ,,No ženy v našej kultúre majú skôr tendenciu tráviť čas doma, takže majú viac príležitostí otvoriť si knihu. Súčasne majú bližšie k tomu, aby sa citovo stotožnili s hrdinami či hrdinkami v beletristických dielach, a je pre nich prijateľnejšie rozmýšľať v medziach príbehov.“
Psychológ Rado Masaryk však súčasne pripomína, že klasické rodové stereotypy o tom, čo je vhodná mužská aktivita a čo ženská, sa rýchlo menia. ,,Ešte začiatkom minulého storočia u žien jednoznačne bodovali atletickí a svalnatí muži, kým chudí intelektuáli, ako aj žoviálni chlapíci s okrúhlou postavou boli na konci ich záujmu. Ku koncu minulého storočia sa však už chudí muži z pohľadu svojej atraktivity pre ženy dostali výrazne dopredu, zaradili sa hneď za atlétov,“ prekvapuje nás psychológ. ,,Vysvitá, že muži, ktorí čítajú, majú lepšiu šancu, že sa im podarí zaujať príslušníčky opačného pohlavia. Až 85 % žien potvrdilo, že by ich viac priťahoval muž, ktorý hovorí o literatúre. Muž s knihou môže byť viac sexi.“
Muž s knihou je sexi
Muži oveľa zriedkavejšie navštevujú knižnice a radšej ako knihy čítajú noviny či elektronické informácie ,,Ženy sú oproti mužom lepšie vybavené verbálnymi schopnosťami, takže čítanie ako vyslovene verbálna aktivita by malo byť bližšie práve ženám,“ zamýšľa sa PhDr. Rado Masaryk z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.