Aj napriek modernej dobe plnej technológií priznáva, že unikátne kúsky s pozdravmi či blahoželaniami svojim blízkym rád posiela aj dnes. Jozef (54) má zbierku rozdelenú do 3 kategórií - vianočné pohľadnice spolu s novoročnými, s tematikou Veľkej noci a tá tretia sú všeobecné, ako priania k narodeninám či meninám.
„Dnes už sa takéto motívy nevidia. Niektoré z pohľadníc majú sto a viac rokov. Najviac ich je so slovenským textom, ale sú tam aj niektoré po nemecky či po maďarsky,“ hovorí Jozef s tým, že hoci klasické pohľadnice vytláčajú sms či mms, on ich posiela dodnes.
„Keď ešte mamina žila, zvykli sme ich písať rodine, stále mám zoznam adries. Je to predsa len osobnejšie a o niečom úplne inom, ako poslať v esemeske verš stiahnutý z internetu. Keď sa priblížil vianočný čas, mama sa ma každý deň pýtala, či je niečo v schránke? A ak bolo, vždy nás to potešilo,“ dodáva Jozef.
Bohatá história
Úplne prvá vianočná a novoročná pohľadnica sa datuje do roku 1841, keď si ju jeden škótsky kníhkupec dal len tak do okna. Pohľadnica bola poslaná prvý raz o dva roky neskôr. Londýnskemu obchodníkovi Henrikovi Colemu sa už nechcelo na Vianoce písať, tak mu vtedajší známy umelec John Calcott Hersley navrhol pozdrav. Zobrazil na nej šťastnú rodinku, ktorá oslavuje Vianoce a pridal aj prianie „Veselé Vianoce a šťastný Nový rok“. Prvé náboženské motívy sa posielali až koncom 19. storočia a už vtedy sa hojne zdobili – štrasom, hodvábom, zamatom, rôznym leskom či zlatým náterom. Prvá naša najstaršia vianočná pohľadnica sa datuje do obdobia Rakúsko-Uhorska a písaná je, samozrejme, v maďarčine, vtedy úradnom jazyku. Po vzniku Československa v roku 1918 sa začali vydávať pohľadnice s českými a slovenskými textami.
