Smutnú správu priniesol portál Aktuality.sk, ktorému to potvrdil zdroj blízky rodine. TASR to potvrdila hovorkyňa Slovenského národného divadla Izabela Pažítková. Podľa informácií TV Markíza herec chcel vyjsť autom z garáže. Pri nastupovaní do auta ale stratil vedomie. Manželka zavolala záchranku, na pomoc prišiel aj okoloidúci muž, ktorý Labudu začal oživovať. Po príchode záchranky pokračovali v oživovaní aj záchranári. Žiaľ, neúspešne. „Môžem potvrdiť, že záchranári dnes zasahovali v Borinke, kde oživovali 73-ročného muža. Žiaľ, napriek ich úsiliu sa ho nepodarilo zachrániť. Lekár musel konštatovať smrť,“ informovala Nový Čas Alena Krčová z Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby.
Herec Marián Labuda starší patril na divadelných doskách medzi stálice. Počas svojej kariéry natočil desiatky filmov, v 80. rokoch 20. storočia patril k najobsadzovanejším hercom v bývalom Československu a bol najobsadzovanejším slovenským hercom v českých filmoch.
V roku 2014 urobil nečakané rozhodnutie a verejnosť prekvapil svojím vyhlásením, že s herectvom nadobro končí. To že nevládze stáť na nohách si všimli aj diváci na októbrovej premiére jeho ostatného filmu Andělé všedního dne. Mohli za to nielen pribúdajúce roky, ale aj zhoršujúca sa cukrovka a nadváha. Vzápätí sa však objavilo aj umelcovo konštatovanie, že správny herec nikdy nekončí, ak skutočne nemusí.
Kruh priateľov českej kultúry nazval v roku 2009 Mariána Labudu st. "veľvyslancom slovenského herectva v Čechách". On to vnímal ako ocenenie jeho dlhoročného hlásania česko-slovenskej kultúrnej vzájomnosti. Česká republika (ČR) sa mu stala osudnou aj v jeho osobnom živote. V novembri 2005 na diaľnici neďaleko Veľkej Bíteše spôsobil smrť dvom ženám. Narazil do nich na zľadovatenej ceste, kde obe ženy zostali po havárii svojho auta. Okresný súd v českom Žďári nad Sázavouho ho odsúdil na trest odňatia slobody na desať mesiacov s podmienečným odkladom na 30 mesiacov. Zároveň mu zakázal riadiť motorové vozidlá. To však nebola jeho prvá havária na českých cestách. Ešte v marci 2000 bol účastníkom dopravnej nehody v okrese Tábor. Vtedy sedel vo vozidle ministra kultúry SR Milana Kňažka aj spolu s hercom Milanom Lasicom. Labuda pri havárii utrpel niekoľko zlomenín. Česko mal však rád. V relácii Karla Šípa Všechnopárty (2009) dokonca s úsmevom skonštatoval, že ak by mal umrieť, tak radšej v Čechách. "Určite by mi tu prišlo aj viac ľudí na pohreb" (reagoval úsmevne na svoju nehodu z roku 2005).
Marián Labuda st. sa narodil 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemcoch v rodine krajčíra. Dlhé roky bol k rodnej obci citovo pripútaný, situácia sa však zmenila (v 90. rokoch minulého storočia bol za spoločný štát s Čechmi, nebrojil proti Maďarom, a tak mu rodáci dali najavo, že je zapredanec). V roku 1965 absolvoval Labuda štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia niekoľkokrát hosťoval v Slovenskom národnom divadle (SND), kde bol potom v rokoch 1965-1968 riadnym členom jeho Činohry SND. V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. V rokoch 1971-1989 bol členom činohry Novej scény (NS) v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. Exceloval v mnohých hrách, okrem iných napríklad ako Seňka Gromov v dramatizácii Šukšinových rozprávok, Malcolm v Macbethovi, či ako tajomník v Čaji u pána senátora. Od 1. januára 1990 bol M. Labuda st. členom Činohry Slovenského národného divadla (SND). Tu si ho diváci pamätajú napríklad ako Leona v predstavení Jean-Clauda Grumberga Krajčírky (2002), v Troch sestrách Antona Pavloviča Čechova stvárnil postavu Ivana Romanoviča Čebutykina (2008), účinkoval v hre amerického dramatika Neila Simona Zlatí chlapci (2010), či v komédii Carla Godoniho Vejár (2010).
Najviac ho diváci poznali vďaka mnohým filmovým postavám najmä v českých, ale aj slovenských filmoch. Jeho najkrajšou a hádam najznámejšou filmovou úlohou je vodič Pávek z Menzlovej komédie Vesničko má středisková (1985). Režisér Jiří Menzel obsadil Labudu aj do úlohy obchodníka Waldena v jeho filme Obsluhoval jsem anglického krále (2006).
Prvé filmové skúsenosti získal Marián Labuda st. pod vedením režiséra Petra Solana, s ktorým nakrútil film Kým sa skončí táto noc (1965). Nasledovali filmy Zmluva s diablom (1967), Pacho, hybský zbojník (1975), Ružové sny (1976). Začiatkom 80. rokov 20. storočia si ho všimli českí režiséri. Juraj Herz mu zveril titulnú úlohu v komédii Buldoci a třešně (1981), s epizódnymi úlohami prišli Dušan Klein (Radikální řez, 1983) a Jiří Krejčík (Prodavač humoru, 1984). Českí režiséri ho obsadzovali aj do ďalších filmov: Anděl svádí ďábla (1987), Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), Konec starých časů (1989), Žebrácká opera (1991), či Život a neobyčejná dobrodružství vojáka Ivana Čonkina (1993), Andělské oči (1994), Král Ubu (1996), Taková normální rodinka (2008). Aj české deti ho poznajú z rozprávok, napríklad Lotrando a Zubejda (1996), Pták Ohnivák (1997) a i. Na Slovensku si Labuda napríklad zahral vedľajšiu mužskú úlohu vo filme Záhrada v réžii Martina Šulíka (1995). Hral aj v ďalšom jeho filme Krajinka (2000). Objavil sa vo filme maďarského režiséra Istvána Szabóa Stretnutie s Venušou (1991). Nakrúcal v nemeckej a rakúskej televízii. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch aj televíznych seriáloch, napríklad v Česku Rodinná poutá (2004), na Slovensku v Ordinácii v ružovej záhrade (2007). Predstavil sa aj v českom filme Andělé všedního dne (premiéra 1. október 2014), v roku 2015 mala premiéru česká rozprávka Zlatovláska v réžii Václava Vorlíčka.
Labuda bol držiteľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry (2005). V tom istom roku získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon v ankete divadelných kritikov Dosky 2005 v hre Tiso. V roku 2007 mu na festivale Artfilm udelili ocenenie Hercova misia a na Most slávy v Trenčianskych Tepliciach si osobne pripevnil bronzovú plaketu so svojim menom. V roku 2009 získal výročnú cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo, v Trenčianskych Tepliciach si prevzal Cenu Karla Čapka za rok 2008. V roku 2012 pribudla pamätná tabuľa s jeho menom na Kultúrnom dome Samka Dudíka v Myjave.
V roku 2007 vydal publicista Ján Štrasser knihu rozhovorov s Mariánom Labudom - Herec je vždy na očiach. V otcových šľapajach ide aj jeho syn, uznávaný slovenský herec Marián Labuda ml. a dokonca už aj jeho vnuk. Všetkých troch privítala v zábavnej šou Zlaté časy moderátorka relácie Elena Vacvalová a jej stály hosť Milan Lasica.
