Raimonds Véjonis podpísal parlamentom prijatý zákon udeľujúci štatút "účastníka" druhej svetovej vojny všetkým, ktorí počas tohto konfliktu bojovali na území Lotyšska - a to bez ohľadu na to, či na strane sovietskej armády, alebo po boku nacistických jednotiek.
Na základe tejto legislatívy však môžu takýto štatút získať len osoby, ktoré boli lotyšskými občanmi k 17. júnu 1940. Tento dátum totiž považuje Riga za začiatok "obdobia okupácie", informuje agentúra TASS.
Znamená to, že zmienený štatút nemôžu dostať prevažne rusky hovoriaci neobčania a naturalizovaní neobčania Lotyšska - teda tí, ktorí získali lotyšské občianstvo po absolvovaní skúšky z lotyštiny a znalostí dejín krajiny.
Najväčšia lotyšská opozičná sociálnodemokratická strana Saskaňa (Zhoda), ktorá reprezentuje záujmy rusky hovoriaceho obyvateľstva, a lotyšské združenie proti nacizmu vyzvali prezidenta, aby zákon nepodpísal.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyjadrila vo štvrtok nad týmto opatrením pobúrenie. "Lotyšské úrady spravili ďalší krok pri kamuflovaní nacistických zločincov a umiestnili znak rovnosti medzi vojakov lotyšských oddielov SS a veteránov Červenej armády, ktorí oslobodili svet od nacizmu," uviedla.
