Olej do ohňa prilial americký prezident Donald Trump, ktorý začiatkom decembra vyhlásil, že USA uznajú Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, čím rozhneval moslimský svet. Vyhlásenie amerického prezidenta vyvolalo okamžitú vzburu na palestínskej strane. Do ulíc v okupovanom pásme Gazy a v Predjordánsku vyšli nahnevaní ľudia, ktorí pálili Trumpove fotky a vykrikovali protiamerické heslá. Hnutie Hamás sa začalo vyhrážať ďalším povstaním proti Izraelu. Za ohrozenie bezpečnosti kritizovali Trumpa aj mnohé západné krajiny a EÚ. Svojím jednostranným rozhodnutím vraj podkopáva vyhliadky na mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi
História
Jeruzalem bol počas celej svojej histórie niekoľkokrát zničený a znovupostavený. Každý národ, každé náboženstvo v ňom nechalo svoju nezmazateľnú stopu. Kto má teda na Jeruzalem najväčšie právo? Židia argumentujú tým, že na tomto území žili už v biblických časoch, je to ich pravlasť a teda na ňu majú historicky najväčší nárok. Odporcovia tohto názoru hovoria, že takýto argument nemá opodstatnenie, pretože ak by si dnes všetky národy nárokovali na územia, kde kedysi bývali ich predkovia, svet by sa začal zmietať v nekonečných vojnách.
V roku 63 pred Kristom Palestínu dobyli Rimania a bola včlenená do Rímskej ríše.
Neskôr sa tu odohrali početné povstania židov voči Rimanom známe ako židovské vojny, po roku 135 boli židia z mesta vyhnaní. Vo štvrtom storočí za čias cisára Konštantína sa Jeruzalem stal zasa kresťanským mestom. Ako je teda možné, že si na toto posvätné mesto židov a kresťanov dodnes nárokujú aj moslimovia?
V siedmom storočí bolo územie dnešného Izraela dobyté arabskými vojskami na čele s kalifom Umarom. V roku 1099 územie od nadvlády Arabov oslobodili kresťanskí križiaci. Potom Svätú zem opäť dobyli Arabi a v podstate od roku 1517 až do roku 1918 zostal Jeruzalem pod nadvládou moslimov ako súčasť Osmanskej ríše. Za túto dlhú dobu sa v pôvodne židovskom a kresťanskom meste silne zakorenili aj islamské tradície. Koncom 19. storočia sa na územie Palestíny začali vracať z celého sveta židia, čo bol v podstate začiatok dnešného izraelsko-palestínskeho konfliktu. Po páde Osmanskej ríše získali Palestínu Briti a konflikt sa vyhrotil v roku 1948 po vzniku štátu Izrael a trvá dodnes.
Mierové rokovania
Od tej doby sa konalo množstvo mierových konferencií, kde sa znepriatelené strany stretli pri jednom stole. Do dnešného dňa však nepriniesli žiadne výsledky. Pôvodným cieľom OSN bolo, aby na palestínskom území vznikol samostatný Arabský a Židovský štát a Jeruzalem zostal neutrálny. Tieto plány zlyhali a vznikol iba židovský štát - Izrael, ktorý začal stále viac a viac ukrajovať z územia Palestínčanov.
Jeruzalem bol v roku 1949 rozdelený na západnú časť, ktorá pripadla Izraelu, a východnú, ktorá pripadla Jordánsku. V roku 1967 v šesťdňovej vojne Izrael násilím obsadil a privlastnil aj východnú časť Jeruzalema, kde sa nachádzajú sväté miesta všetkých troch náboženstiev. Palestínčania si odvtedy nárokujú na východný Jeruzalem - ako metropolu pre svoj budúci nezávislý štát. Niekdajší premiér Izraela Ariel Sharon, tesne pred svojím zvolením pri návšteve Chrámovej hory v roku 2001, vyhlásil, že navždy zostane zvrchovaným izraelským územím. Po tejto návšteve vypuklo palestínske povstanie zvané druhá intifáda.
Rezolúcie
Keď prezident Trump vyhlásil: „Dospel som k záveru, že je čas uznať Jeruzalem ako hlavné mesto Izraela,“ okamžite sa na neho začala valiť vlna kritiky, že podrýva medzinárodné právo a ohrozuje mierové procesy.
Podľa experta na Blízky východ z Metropolitnej univerzity v Prahe Břetislava Turečka to však nie je celkom pravda. „Ak niekto tvrdí, že Donald Trump týmto krokom poškodil mierový proces, tak je to prehnané tvrdenie, pretože mierový proces je už mnoho rokov mŕtvy, kvôli nechuti rokovať a na akékoľvek ústupky z oboch strán. Trump však poškodil inú vec a to vierohodnosť USA, ktoré doteraz mohli aspoň predstierať, že sú nestranným sprostredkovateľom mierových rozhovorov.“
Decembrové rokovanie Bezpečnostnej rady OSN prinieslo rezolúciu, ktorá odsúdila uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Za návrh rezolúcie hlasovalo 14 z 15 členov Rady bezpečnosti, USA však rezolúciu vetovali, čím sa stala neplatnou. O pár dní neskôr sa konalo mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN, kde nie je možné použiť právo veta. Prezident Trump pred hlasovaním pohrozil, že štáty, ktoré budú hlasovať proti rozhodnutiu Washingtonu prídu o americkú finančnú podporu.
Nezáväzná rezolúcia, ktorá odsudzuje rozhodnutie USA uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, bola však aj napriek jeho vyhrážkam prijatá. „Aj keď má rezulúcia prijatá na Valnom zhromaždení OSN iba symbolický význam ukázalo sa, že Američania so svojimi extrémne preizraelskými postojmi sú v súčasnej dobe na medzinárodnej scéne izolovaní. Väčšina štátov štátov sa ich nezľakla.“
Boj o mesto
Trumpovo rozhodnutie z Jeruzalema hlavné mesto Izraela neurobí. Za súčasného stavu je podľa Turečka rovnako nezmyselné, aby sa o mesto delili obe strany konfliktu. „Pravdepodobnejší je už ten princíp, že by západný Jeruzalem bol hlavným mestom Izraela a východný by bol hlavným mestom Palestínčanov. Išlo by o to, ako sa naloží so židovskými sídliskami a ilegálnymi osadami vo východnom Jeruzaleme, ako by to bolo so Starým Mestom, Chrámovou horou, kde je extrémny politický a náboženský náboj, pretože do toho všetkého ešte vstupujú záujmy kresťanov a tak ďalej. Takže Jeruzalem môže byť hlavným mestom oboch etník, ale záleží na tom, akým spôsobom by sa dohodli na detailoch a prerozdelení,“ uzatvára odborník.
Čím si prešiel Jeruzalem?
1000 pred Kr. Kráľ David dobýva Jeruzalem; deklaruje hlavné mesto Židovského kráľovstva
960 pred Kr. Dávidov syn Šalamún stavia v Jeruzaleme prvý židovský chrám, ktorý sa stáva centrom židovského kultu
586 pred Kr. Babylonské sily zdemolovali Jeruzalem a zničili prvý chrám
516 pred Kr. Druhý chrám postavený
537 pred Kr. Znovuvybudovanie mesta po návrate židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone
63 pred Kr. Rímsky generál Gnaeus Pompeius obsadil Jeruzalem, začiatok nadvlády Rimanov, rímsky protektorát
30 Okolo tohto roku Pilát ako predstaviteľ právnej moci odsúdil Ježiša Krista na smrť, v meste vznikla kresťanská cirkev
70 Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zrovnali so zemou Rimania
132 – 135 Pri povstaní Bar Kochbu boli židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené.
327 – 335 Rímsky cisár Konštantín Veľký dal na mieste Božieho hrobu postaviť Baziliku svätého hrobu
636 Kalif Umar dobyl Jeruzalem, čím sa židia dostali pod nadvládu Arabov
1099 Prvá križiacka výprava dobyla Jeruzalem
1517 – 1948 Jeruzalemu sa zmocní Osmanská ríša, ktorého sa stáva súčasťou
1920 – 1947 Centrum britského mandátneho územia Palestína, kam migrujú masy židov
1948 – 1949 Vznik štátu Izrael, Jeruzalem bol rozdelený medzi Izrael a Jordánsko
1950 Izrael vyhlásil západnú časť Jeruzalema za svoje hlavné mesto
1967 Izrael dobyl zvyšok mesta – staré centrum a východ
1980 Východný Jeruzalem bol pričlenený k ostatnému mestu a stal sa súčasťou štátu Izrael