Úprimný smiech sa objavuje bez nášho vedomia, preto je ho takmer nemožné vierohodne napodobniť. Možností, prečo sa smejeme, môže byť hneď niekoľko a doteraz sa nezistilo, ktorá je zaručene správna. Vieme však, že smiech vyvoláva veľa pocitov, myšlienok a aktivuje mnohé časti nášho tela. Keď sa smejeme, meníme výraz našej tváre a vydávame zvuky. Podľa mnohých výskumov je smiech výnimočne zdravý a pomáha pri zdravotných problémoch. Kde sa však berie?
Nie z humoru
Smiech sa objavuje u detí približne vo štvrtom mesiaci, teda dlho pred tým, ako sú schopné hovoriť. Je to spôsob ich neverbálnej komunikácie, rovnako ako plač. „Smiať sa je pre človeka prirodzené už od detstva, smejeme sa z vtipu, komickej situácie, z filmu... Schopnosť smiať sa máme všetci, ale nie všetci ju rovnako využívame. Najviac sa za deň smejú deti, vekom smiech klesá,“ vysvetľuje psychologička Eva Sklenárová.
Rozhodne však zlepšuje kvalitu nášho života. „Smiech má dve roviny: komunikačnú a emočnú. V komunikačnej rovine otvára a zlepšuje vzťahy, vnáša do komunikácie pokoj a uvoľnenie, odbúrava zábrany, vytvára pohodovú psychologickú klímu, vďaka smiechu ľahšie nadviažeme nový vzťah. V emočnej oblasti smiech účinne odbúrava hnev, napätie, stres i frustráciu.“
Možno budete prekvapení, ale smiech je v skutočnosti oveľa viac ako iba reakcia na humor. Viac ako 30 rokov výskumu smiechu ukázalo, že touto súhrou zvukov a pohybov komunikujeme s okolím a pomáha nám pri vytváraní či posilňovaní vzťahov. Smiech funguje ako sociálne lepidlo. „Ľudí, ktorí sú zábavní a vedia nám spríjemniť čas, vyhľadávame častejšie. Chceme byť v ich blízkosti, baviť sa s nimi a odreagovať tak svoje napätie. Veselý, smejúci sa človek sa správa voči okoliu inak ako pesimistický. Je odvážnejší a uvoľnenejší, menej nervózny, nadväzuje rýchlejšie kontakty, čím sa stáva u iných obľúbený a sociálne úspešnejší,“ tvrdí psychologička.
Negatívny smiech
Smiech od srdca okrem 17 svalov tváre aktivuje aj svaly ramien či trupu a tiež si vyžaduje úpravu nášho dýchania. Rehot v mozgu neaktivuje iba jednu konkrétnu oblasť, ako to robia pocity, ale hneď niekoľko naraz. V mozgu však neexistuje žiadne centrum smiechu, kde sa teda berie? Môže zaň kombinácia nervových vzruchov. Neurofyziológia naznačuje, že smiech súvisí s aktiváciou prednej časti mozgu – ventromediálnej prefrontálnej kôry, ktorá produkuje endorfíny. Na smiechu sa podľa vedcov podieľa aj časť limbického systému v mozgu, ktorý sa spája so vznikom emócií. Čo však najčastejšie spúšťa chichot? Okrem humoru a radosti nás môže k smiechu dohnať aj šteklenie, úľava z pominutia nebezpečenstva, uvoľnenie psychického napätia, ale aj alkohol či niektoré drogy, napríklad marihuana.
Smiech je podobne ako zívanie nákazlivý. Poznáte to, ak sa váš spolužiak či kolega začne nekontrolovateľne smiať, je veľmi možné, že sa o pár minút bude smiať celá miestnosť. Smiech však nemusí byť nutne iba pozitívny. „Je rozdiel medzi smiatím sa s... a smiatím sa na... Ľudia, ktorí sa smejú iným, sa môžu snažiť podriadiť si ich alebo ich vyčleniť zo skupiny,“ vysvetlil pre portál NBC psychológ a odborník na smiech Robert Provine. Ten zistil, že sa smejeme až 30-krát častejšie, keď sme s niekým iným, ako keď sme sami.
Zdravie
Za zakladateľa výskumu smiechu – gelotológie sa považuje americký psychológ William Fry. Ten v 60. rokoch minulého storočia dokázal, že pri smiechu sa v krvi zvyšuje počet bielych krviniek, tzv. K-buniek alebo zabijakov, ktoré ničia bunky napadnuté vírusmi. „Veda potvrdila pozitívny účinok smiechu na naše zdravie v celom rade ťažkostí. Vplýva na psychickú, ale aj fyzickú kondíciu človeka. Smiech pôsobí priamo antidepresívne a antiúzkostne. Je to liek na nezaplatenie: ľahko sa užíva, je zábavný a zadarmo. Zvyšuje sa pri ňom tvorba endorfínov, tzv. hormónov šťastia, ktoré zmenšujú bolesti, povzbudzujú krvný obeh, funkciu pečene, žlčníka, posilňuje pohyb čriev, odstraňuje z nás toxíny a odháňa zlé myšlienky. Už po minúte smiechu sa nám zostrujú zmysly: lepšie vidíme, počujeme, cítime.
Existuje aj terapia smiechom – gelototerapia, ktorá vychádza z toho, že duševné rozpoloženie má vplyv na fyzické zdravie,“ vysvetľuje psychologička Sklenárová, podľa ktorej je teraz ideálne obdobie, aby ste si smiechom zlepšili zdravotný stav. „Zimný čas je už tradične akosi viac spojený so zábavou, stretnutiami a tancom. Využívajme teda smiech a úsmev čo najviac na to, aby sme sa zabavili, zlepšili si náladu, vzťahy a tým aj svoje celkové zdravie. Ako sa hovorí: veselá myseľ, polovica zdravia,“ radí na záver.
Fakty o smiechu
- Smiech dokáže aj zabíjať. Nekontrolovateľný záchvat smiechu rapídne zvyšuje tep a môže sa skončiť infarktom.
- Smiech je taký nákazlivý, že dokáže prerásť do epidémie.
- Smejeme sa až 30-krát viac, keď nie sme sami, ale máme spoločnosť.
- U pacientov s Parkinsonovou chorobou či roztrúsenou sklerózou sa môžu vyskytovať nechcené a nepríjemné výbuchy smiechu.
- Smiech zapája do činnosti až 17 svalov tváre a 80 ďalších svalov tela.
- Existuje zriedkavá neurologická porucha zvaná aphonogelia, v dôsledku ktorej sa pacient nemôže nahlas smiať.
- Smejeme sa priemerne 17-krát za deň a smiech nevieme ovládať.
- Niektoré štúdie tvrdia, že už 15 minút srdečného smiechu môže pridať až dva dni života.
- Počas 15 minút silného smiechu telo dokáže spáliť až 40 kalórií.
- Smiať sa dokážu nielen ľudia, ale aj niektoré zvieratá. Napríklad primáty a potkany.
