Na tom našom na trojvrší Tatre, Matre a Fatre hrdo stojí dvojkríž. To, ako tento znak vznikol a čo symbolizuje nám prezradil autor jeho dnešnej podoby hlavný štátny radca SR pre heraldiku Ladislav Vrtel (64).
Slovensko sa po revolúcii v roku 1990 vrátilo k znaku, ktorý používali už štúrovci. Neplánovali ste, že naším znakom zostane symbol Slovenskej socialistickej republiky - Kriváň so zlatým plameňom povstaleckého ohňa?
Nie. Napriek tomu, že bol tento znak umiestnený ako štítok na štátnom znaku ČSSR v rokoch 1960 - 1990, nikto ho neprijal. Bolo to niečo nanútené. Kriváň s plameňom mal pripomínať Slovenské národné povstanie z roku 1944, no to nikto netušil. V tej dobe jednoducho každý vnímal, že znakom ČSSR je lev. Keď sa po revolúcii začalo riešiť, aký znak si Slovensko nechá, bolo viac-menej jasné, že to bude dvojkríž na trojvrší. Heraldická komisia, ktorá fungovala na ministerstve vnútra, prijala koncepciu, že najsprávnejšie je obnovovať erby podľa najstaršej predlohy, pretože tá je nielen svedectvom o starobylosti, ale je aj heraldicky najčistejšia. Pri tvorení novodobého slovenského štátneho znaku sme teda s kolegom výtvarníkom Ladislavom Čisárikom siahli po najstaršej kráľovskej pečati zo 14. storočia, kde je zobrazený dvojkríž na trojvrší.
Prečo sa na našom národnom znaku nachádza aj Matra, ktorá dnes leží na území Maďarska?
Všetky tri pohoria boli súčasťou Veľkej Moravy a neskôr Uhorska. Štúrovci v roku 1848 vyhlásili dvojitý kríž na troch vrchoch za znak Slovenska a Slovákov. V tej dobe ešte nebolo definované, kde presne sa Slovensko začína a končí. Podľa Štúra sa pod Slovenskom rozumeli územia, ktoré sa ťahajú okolo Karpát, kde „Slováci sami, alebo v prevahe nad cudzoplemenníkmi žijú“ a teda horná oblasť Uhorska, ktorá je osídlená prevažne alebo len Slovákmi. Čiže podľa tohto výkladu to bola aj oblasť Matry, kde dodnes nájdeme dedinky obývané Slovákmi, rovnako ako na našom území žije maďarská menšina. Matra a jej okolie pripadlo po roku 1919 Maďarsku. Označenie vrchov v erbe ako Tatra, Matra, Fatra je však oveľa mladšie ako samotný znak, pochádza až zo 16. storočia a je to len vyjadrenie spojenia erbu s územím dnešného Slovenska.
Aké boli reakcie širokej verejnosti, keď ste im v roku 1990 predstavili nový štátny znak?
Verejnosť bola nadšená. Dokonca aj v parlamente všetci zdvihli ruku a zahlasovali za túto verziu znaku. Odvtedy sa tam asi takto jednohlasne nehlasovalo. (Smiech) Pamätám si, že keď nová podoba znaku vyšla v denníku Práca, všetci si ho vystrihovali. Bola to taká eufória.
Pôvodne bola naša vlajka iba bielo-modro-červená trikolóra. Neskôr sa na ňu pridal aj náš štátny znak. Prečo?
V roku 1992 Ruská federácia obnovila starú, takmer zabudnutú vlajku Ruska, rovnakú, ako sme mali my. Rokovali sme s ruskou stranou, či je možné nájsť nejaké riešenie, no ich odpoveď bola, že: veď bude taká, ako vaša. Usilovali sme sa v spolupráci s nimi nájsť a kodifikovať určitú odlišnosť, no keď sme videli, že sa nedohodneme, na našej vlajke pribudol štátny znak. Je posunutý viac ku žrdi, teda na tú stranu vlajky, ktorá sa vo vexilológii – vednej disciplíne o vlajkách - považuje za dôležitejšiu.
História štátneho znaku:
Ladislav Vrtel, heraldik a autor dnešnej podoby štátneho znaku:
Podoby - Dvojkríž na zelenom trojvrší používalo ako znak Uhorsko. Prerod z panovníckeho a teritoriálneho znaku na národný symbol sa zavŕšil v roku 1848, keď štúrovci vyhlásili dvojitý kríž na troch vrchoch za znak Slovenska a Slovákov. Tí nahradili zelenú farbu trojvršia modrou, aby zodpovedalo všeslovanským farbám. Zo znaku sa v tomto čase odstránila aj uhorská koruna.
Použitie - Prvýkrát náš znak oficiálne použila v auguste 1848 Slovenská národná rada pôsobiaca vo Viedni. Dvojkríž na trojvrší bol použitý v roku 1920 aj v znaku Prvej Česko-slovenskej republiky a v roku 1939 bola použitá jeho nehistorická podoba v znaku Slovenského štátu.
Dnešný znak - Je dielom autorov - heraldika Ladislava Vrtela a výtvarníka Ladislava Čisárika († 63), ktorí rešpektovali historický námet. Aktualizovali ho miernym vyvýšením trojvršia.
Farba
Spočiatku sa na erbe nezobrazovalo trojvršie, ale iba strieborný kríž na červenom poli. Bol to erb uhorského kráľa Bela III. (1173 – 1196). Od 14. storočia sa ustálila dnešná podoba trojvršia, pôvodne strieborného, neskôr zeleného a od roku 1848 modrého.
Trojvršie
Pôvodne symbolizovalo vrch Golgota, kde bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Od 16. storočia sa význam trojvršia v uhorskom znaku vykladal ako Tatra, Matra, Fatra - teda tri vrchy Horného Uhorska, kde žili prevažne Slováci. Z uhorského znaku si trojvršie a kríž prebrali štúrovci, ktorí ho vyhlásili za znak Slovenska a Slovákov. Kríž stojí v heraldickom ponímaní na najvyššom tatranskom končiari.
Kríž
Dvojitý kríž symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda. Pravdepodobne oni ho priniesli na územie Veľkej Moravy z Byzantskej ríše, kde sa na minciach objavoval už od 7. storočia.
