Každý z nás vie, aký je najvyšší vrch Vysokých Tatier, niektorí dokonca mali to šťastie na Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) vyliezť. Mnohým z nás sa podarilo pokochať sa krásnymi výhľadmi aj z najvyššieho fatranského vrchu Veľkého Kriváňa (1 709,7 m n. m.), no koľkí z nás sa boli pozrieť na najvyšší vrch Matry - Kékesi (1 014 m n. m.)? My sme sa rozhodli, že tento najvyšší bod Maďarska, ktorý je zhodou historických okolností v slovenskom štátnom znaku, preskúmame.
Sneh na Matre
Na Modravú horu, ako Kékes nazývajú Slováci, sa každoročne organizuje výprava našincov, ktorí sem okolo sviatku Cyrila a Metoda prichádzajú, aby si tu pripomenuli národné tradície. V starom Uhorsku sa v okolí Matry začínala tzv. Horná zem, po maďarsky Felvidék, ktorá sa končila až pri severných hraniciach Uhorska. Keďže v Maďarsku niekedy aj dnes Slovensko nazývajú Felvidék, aj náš výlet na Matru bude pomyselným výletom na staré slovenské územie. V skorých ranných hodinách vyrážame zo zahmlenej Bratislavy. Veríme, že na 350 kilometrov vzdialenej Matre bude vládnuť krajšie počasie. V istom bode začnú rozľahlé maďarské roviny križovať kopce. Navigácia ukazuje, že sa blížime k vrcholu pohoria, ktoré sa hrdo čnie na našom národnom znaku.
Vystupujeme z auta a prekvapí nás, koľko je tu snehu. Stúpame peši po asfaltke a približne po piatich minútach prichádzame k vrcholovému kameňu odetému v národných maďarských farbách s nápisom Kékeseto 1 014 m. Keďže je vrchol Kékesa zalesnený, o nejakých výhľadoch nemôže byť reč. Viac by sme však mohli uvidieť z vysokej televíznej veže, kde sa nachádza vyhliadka. Teda iba ak nám to hustá hmla na pár chvíľ dovolí.
Lyžovačka
K televíznej veži prechádzame okolo vlekov lyžiarskeho strediska, ktoré nie sú v prevádzke. Na svahoch sa sánkuje iba pár detí. Dočítali sme sa, že toto lyžiarske stredisko je veľmi obľúbené. Pýtame sa zamestnanca stojaceho pri TV veži, či sa už tento rok lyžovalo. „Áno, päť dní až do včera. Dnes ráno ešte padal sneh, ale už neboli vhodné podmienky,“ odpovedá nám Lászlo Terijék.
Lyžiarske stredisko patrí Lesnému závodu Mátra. „Prvá budova tu stála už v 30. rokoch minulého storočia. Postupne pribudli zjazdovky a dokonca aj skokanský mostík, ktorý mal 78 metrov. V roku 1968 sa tu konali Majstrovstvá Európy v skokoch na lyžiach,“ prezrádza a dodáva, že mostík je dnes už len spomienkou. Zjazdovky však zostali. „Máme tu dve zjazdovky, severnú a južnú. Južný svah kedysi končil až v dedinke Mátraháza a meral 2 400 metrov. Z dedinky lyžiarov nazad hore vozili autobusy. Dnes má svah iba 950 metrov a je to jedna z najdlhších zjazdoviek v Maďarsku.“
Lászlo Terijék nám prezrádza zaujímavú informáciu. Hoci je oficiálne najvyšším bodom Maďarska vrch Kékes, v skutočnosti to nie je celkom pravda. „Najvyšší bod Maďarska sa nachádza vo výške 1 030 m n. m., približne 500 metrov odtiaľto. Na tom mieste stojí schátraná vila, ktorá kedysi patrila premiérovi Jánosovi Kadárovi. Zmyslel si, že chce mať vilu na najvyššom mieste Maďarska. Aby náhodou turisti súdruha nevyrušovali, umiestnil sa vrcholový kameň na iné miesto, vo výške 1 014 m n. m.“ Stúpame výťahom na druhé poschodie televíznej veže. Priestorom sa šíri vôňa kávy, na druhom poschodí sa totiž nachádza bufet. Vnútorné steny zdobí výstava tisícok maličkých fľašiek s alkoholom z celého sveta. O poschodie vyššie sa nachádza vyhliadka. Silný vietor hmlu rozháňa, občas v diaľke zazrieme aj zasnežené slovenské kopce. Za mrazivého počasia, keď je krištáľovo čistá obloha, vraj odtiaľto vidieť až hrebeň Vysokých Tatier. Vedľa 176-metrovej televíznej veže z 80. rokov minulého storočia, ktorá je vitrínou komunizmu, stojí starý hotel z kameňa. Z veže sa vydávame okolo zjazdovky smerom k autu. Vieme, že by sa niekde na okolí mala nachádzať dedinka Mátraszentimre, po slovensky Alkár, kde kedysi žili iba Slováci.
Za 25 minút sme na mieste. Ozývame sa pani Judit Kaszaláné, predsedníčke miestnej Slovenskej samosprávy. Víta nás usmievavá šesťdesiatníčka, ktorá síce občas s ťažkosťami, ale hovorí po slovensky. „Prvá dedina obývaná Slovákmi tu na okolí bola Horná Huta, teraz Mátraszentistván. Vznikla v 18. storočí. V roku 1858 sa presťahovalo päť rodín na nové miesto, sem do dnešného Alkáru,“ prezrádza nám niečo viac o osídľovaní tejto časti vtedajšieho Uhorska Slovákmi. „Dnes už po slovensky hovorí, žiaľ, iba staršia generácia. Príčiny sú rôzne: zmiešané manželstvá, turistický ruch a maďarskí prisťahovalci. Preto je veľmi ťažké uchrániť slovenský jazyk a kultúru,“ hovorí so smútkom v hlase.
Napriek tomu sa miestna slovenská samospráva snaží živiť naše zvyky a náš jazyk. „Slovenčina sa vyučuje v materskej aj základnej škole, ktorú prevádzkujeme. Každý druhý rok organizujeme národnostný deň a minulý rok sa u nás konal pri príležitosti 70. výročia výmeny obyvateľov medzi Maďarskom a Československom Deň Slovákov v Maďarsku. Vtedy, v roku 1947 z nášho okolia odišli dve tretiny Slovákov. Sme v kontakte s tými slovenskými obcami, kam sa vysťahovali naši Slováci. Sú to napríklad Otročok, Mojín, Figa či Gemerská Panica, kam sa odsťahovali aj viacerí členovia mojej rodiny,“ prezrádza na záver dôchodkyňa, ktorá však nezaháľa a stále vyučuje na základnej škole slovenčinu.
