Za zlého počasia jeho auto na diaľnici dostalo šmyk a narazilo do nich, pričom obe boli na mieste mŕtve. Labuda sa o 24 hodín na to vrátil do svojho domu v Borinke a Novému Času vtedy poskytol prvý rozhovor po havárii.
Ako vyzerali chvíle pred nehodou?
- Išiel som do Pardubíc, mal som tam večer predstavenie. Keďže som zodpovedný, z domu som vyšiel už o deviatej ráno, aby som mal časovú rezervu. Bolo krásne slnečné počasie. Takto to pokračovalo až po Deväť krížov.
Tam sa niečo zmenilo?
- Pred mesiacom som vo Veľkej Bíteši dostal pokutu za zvýšenú rýchlosť, preto som ju tam teraz zmiernil. Išiel som maximálne 110 km/h a navyše za Veľkou Bítešou sa z tohto krásneho slnečného počasia stala zrazu chumelica. Stena plná snehu.
Ako sa nehoda udiala?
- Vletel som do tej snehovej chumelice a uvidel som na 50 metrov, že sa niečo stalo. Skočil som na brzdu a v tej chvíli sa to začalo! Dostal som šmyk, pretože padajúci sneh začal na vozovke primŕzať a dostal som sa do neovládateľnej situácie. Začalo ma to hádzať z jednej strany na druhú...
Auto zostalo na ceste?
- Áno, udržal som sa na ceste a prešiel som za to inkriminované miesto. Tam som zastal napravo a moja prvá myšlienka bola, či prídem s týmto autom do Pardubíc, kde máme večer predstavenie. Šiel som sa pozrieť na auto, videl som, že to nebude možné a vracal som sa k miestu nehody.
To ste ešte nevedeli, že vaše auto zrazilo dve osoby?
- Vracal som sa usmiaty, čo uvádza aj jeden svedok vo všetkých svojich výpovediach, a hovoril som si, že som mal šťastie. V poslednej chvíli som prešiel cez neoznačené miesto akejsi nehody a žijem. A ten svedok sa na mňa vážne díva a hovorí: „No áno, ale pozrite sa.“ A v tej chvíli som si uvedomil tragédiu. Vôbec som o tom nevedel.
Vy ste tie ženy nevideli?
- Účastníčky tej nehody čupeli pri stredových zvodidlách. To mi hovoril ten svedok. A ony čupeli ani nie na tých zvodidlách, ale na tráve dolu pod nimi. Ten pán hovoril, že ich ťahal preč, aby tam nesedeli, že je to najnebezpečnejšie miesto, ponúkal im aj deky. Ony sa tam vraj držali ako prikované a boli ešte k tomu oblečené v bielom. To znamená, že ja som ich v tej chumelici ani nemohol vidieť, dokonca ani neprečnievali nad zvodidlá.
Cítite sa zodpovedný za ich smrť?
- Aj ten svedok povedal, že som nevinný. Je to veľká tragédia a, samozrejme, aj šok. Urobím preto všetko, aby som tej rodine pomohol, ale vnútorne vinu necítim. Keby som si bol vedomý toho, že som na vine, tak by som nemohol večer hrať! Bol by som úplne zosypaný! Vrátili mi aj vodičský preukaz. Nebolo by pre mňa možné, aby som večer hral komédiu pre ľudí, keby som si bol vedomý viny.
Myslíte si, že sa tomu dalo predísť?
- Je to tragédia a veľmi ma to mrzí. Ale to sa stáva dennodenne a môže sa to stať hocikomu. Aj ten major ma presviedčal, že som nemohol ísť rýchlo, pretože by som vyletel z diaľnice. Keby som bol išiel rýchlejšie, tak sa neudržím a mohol by som sa zabiť aj ja sám.
Aké stopy to vo vás zanechalo?
- Mrzí ma to, neviem, čo so mnou bude psychicky, ale zatiaľ to, že som včera mohol hrať, že som sa nezosypal, je iba preto, že sa necítim vinný. Urobím pre tú rodinu všetko, ale je to život. Každému, kto sadá za volant, sa to môže stať. Bola to zhoda náhod.
Videli ste tie zrazené ženy?
- Stál som pri tých mŕtvolách, viem, čo je to za tragédiu. Mrzí ma to a naozaj neviem, čo to urobí s mojou psychikou. Môže sa to stať každému vodičovi...
Na čo ste mysleli po nehode?
- Záchranári a hasiči ma chránili, aby som v tej chvíli nemusel vypovedať pred médiami, pretože k takémuto niečomu sa nedá okamžite vyjadriť. Ale ja som mal pred sebou aj predstavenie a hovoril som si, že nesmiem vypadnúť z rytmu, musím večer hrať bez toho, aby diváci o tom vedeli. Preto som včera odmietal akékoľvek vyjadrenia.
