Len pred troma mesiacmi sa stala druhýkrát mamou a život si užívala plnými dúškami. Tieto vianočné sviatky boli pre ňu tými najkrajšími v živote. Ruka osudu však zasiahla neúprosne presne v deň jej menín. Pri oslave ju začala bolieť hlava a náhle odpadla. Napriek snahe lekárov sa mladej mamičke už pomôcť nedalo. Napriek obrovskej bolesti sa rodina rozhodla pre šľachetný čin, ktorým zachránila životy 4 ľuďom.
Mala život ako z rozprávky. Milujúceho manžela, trojročnú princezničku, ku ktorej pred troma mesiacmi pribudol ďalší uzlíček šťastia, malá dcérka. Vianoce mali teda tento rok pre nich krásnu príchuť a zdalo sa, že rodinné šťastie nedokáže nikto a nič pretrhnúť. Sviatky si ešte všetci spoločne užívali v Bratislave a záver roka sa rozhodli stráviť u Ivaniných rodičov v dedine Nižná nad Oravou (okr. Tvrdošín). Nikto z nich nemohol ani len tušiť, že mamička dvoch malých dievčat sa už domov nikdy nevráti.
Dráma po meninách
„Mali oslavovať meniny a Ivanku začala bolieť hlava. Jej bolesti sa tak veľmi stupňovali, že zavolali záchranku,“ prezradila Novému Času zdrvená suseda. Ivanu, ktorá medzitým upadla do bezvedomia, záchranka okamžite odviezla do žilinskej nemocnice, kde ju aj operovali. „Bolo už neskoro, celý mozog mala zaliaty krvou. Stále tomu nemôžem uveriť,“ plače pri rozprávaní ďalšia rodinná známa. Nesmierny žiaľ doľahol na všetkých, ktorí Ivanu poznali. Každému, kto si na strašnú tragédiu pomyslí, sa tisnú slzy do očí. „Takúto hroznú udalosť si naša obec ani nepamätá. Je to veľká strata pre celú rodinu a hlavne pre jej milované dcérky,“ so stiahnutým hrdlom povedal sused Jozef.
Orgány Ivany darovali
Ivana chcela svoje dve dcérky tak veľa naučiť. Najmä to, ako chutí láskyplné objatie či nežné pohladenie mamičky, ktoré malé princezničky už nikdy nezažijú. Rodina je zo strašnej tragédie úplne zdrvená a len ťažko hľadá slová. „Nevládzem o tom ani len hovoriť. Len vo štvrtok sme ju pochovali a jej telo sme dali spopolniť,“ plače nešťastná Ivanina mama Darina, ktorá ešte ani netuší, ako bude ďalej žiť bez milovanej dcérky. Obrovskú bolesť a pocit prázdnoty prežíva aj manžel Roman. Pri spomienke na svoju milovanú partnerku mu zviera stále hrdlo. „Urobím všetko, aby moje dcérky mali to, čo potrebujú. Máme veľa ľudí, ktorí momentálne stoja pri nás,“ plače zlomený manžel. Napriek neskutočne ťažkej situácii sa rodina rozhodla pre mimoriadne šľachetný čin. „Jej orgány sme darovali štyrom ľuďom. Nech žije v iných,“ prezradila zronená mama.
Kto môže byť darcom?
Darcom orgánov je človek, u ktorého je objektívne potvrdená smrť mozgu. Môže byť žijúci alebo mŕtvy. Živí darcovia môžu darovať za prísnych legislatívnych podmienok jednu obličku a časť pečene. Na Slovensku platí pre mŕtvych darcov princíp predpokladaného súhlasu darovania orgánov. Ten, kto nesúhlasí s darovaním orgánov, musí byť zaregistrovaný v registri osôb odmietajúcich darovanie orgánov po smrti v Slovenskom centre orgánových transplantácií.
Smrť uznaná zákonmi aj cirkvou
Koncepcia mozgovej smrti je uznávaná nielen zákonmi SR, ale aj EÚ, ale aj najväčšími náboženstvami. Svätý Otec Ján Pavol II. „posvätil“ darovanie ľudských orgánov a uznal smrť mozgu za smrť človeka osobitným listom Svetovému kongresu transplantačnej spoločnosti zo dňa 29. augusta 2000.
Jeden človek dokáže zachrániť 9 ľudí
Jeden mŕtvy darca môže zachrániť alebo významne zlepšiť kvalitu života až 9 pacientom (2 obličky, 1 srdce, 1 pankreas, 2 pľúcne laloky, 2 pečeňové laloky, 1 tenké črevo). Srdce môže byť poskytnuté len jednému príjemcovi, obličky, pečeň a pľúca sa dajú rozdeliť pre dvoch prijímateľov. Na Slovensku bolo do 30. septembra 2017 urobených 77 odberov od živých aj mŕtvych darcov „U nás sa transplantujú obličky, pečeň a srdce na piatich špecializovaných pracoviskách,“ uviedol Daniel Kuba, riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie. Odber možno urobiť len zdravému človeku a za darcu nie je považovaný ten, kto si to neželá už počas života. U nás je to asi 1 200 ľudí. „Transplantáciu nerobíme ani v prípade, keď si to rodina nepraje, hoci jej súhlas nepotrebujeme, ale rešpektujeme to z ľudského hľadiska,“ dodáva Kuba s tým, že ide zhruba o 10 percent rodín, u ktorých nenájdu pochopenie.
