So svojím trénerom Róbertom Orokockým (46) sa rozhodli, že život vo dvojici ich už nebaví, a tak sa ich rodinka čoskoro rozrastie. V júni privedie Janka na svet ich prvého potomka. Hoci naša úspešná olympionička chce trénovať, dokedy sa bude dať, už teraz je jasné, že preteky Svetového pohára v tejto sezóne nestihne.
Príbeh lásky trénera a jeho zverenky sa začal písať v roku 2012 po Olympijských hrách v Londýne. Už vtedy bolo jasné, že si rozumejú nielen na vode, ale aj ľudsky. Pod vedením Róberta Orokockého trénovala naša úspešná reprezentantka Jana Dukátová už od roku 2001a jej súčasný partner bol pri všetkých jej najväčších úspechoch. Všetci si pamätáme jej úspešné vystúpenie na majstrovstvách sveta v roku 2006 v Prahe, kde získala po prvý raz najcennejší kov. Svoje naozajstné zlato ale bude Janka držať v rukách už o pár mesiacov, keď privedie na svet svoje prvé dieťaťko. „Náš tím sa od druhej polovice júna rozrastie. Veľmi sa tešíme,“ prezradila exkluzívne pre Nový Čas naša úspešná reprezentantka, ktorej vzťah s o 12 rokov starším mužom zjavne prospieva. Kým pre ňu to bude rodičovská premiéra, jej partner je v týchto veciach o niečo skúsenejší. Z predchádzajúceho manželstva má totiž Róbert Orokocký dve športovo nadané dcéry.
Chlapec alebo dievčatko
Tehotenské bruško Janka už o chvíľu neskryje, momentálne je vo štvrtom mesiaci. „Nedávali sme si zisťovať, či to bude chlapec, alebo dievča. Nie je to podstatné. Ale možno by bolo dobré, keby mal na tie dve dievčatá časom dozerať niekto silnejší,“ poznamenal s úsmevom Róbert Orokocký s dôvetkom, že bábätko plánovali už dlhšie. Naznačil síce, že by ho potešil mužský potomok, ale nebráni sa ani ďalšej dcérke. „Možno to bude ako v hre od Čechova a budú tri sestry,“ smeje sa Orokocký.
Našu olympioničku zahrialo pri srdci, ako prijalo správu o bábätku jej najbližšie okolie. „Potešilo ma, ako pozitívne zobrala moju situáciu rodina, Národné športové centrum i sponzori,“ povedala Dukátová. V odpovedi na otázku, či dvojici budú v krátkom čase zvoniť aj svadobné zvony, majú obaja jasno. Momentálne nemajú potrebu spečatiť svoj vzťah sobášom. „Svadba nie je na programe dňa. To sme vôbec neriešili, sú dôležitejšie veci,“ tvrdia svorne.
Koniec kariéry?
Kto by čakal, že Janka vo štvrtom mesiaci tehotenstva sedí doma na gauči s vyloženými nohami, veľmi sa mýli. Stále trénuje a dokonca odchádza na sústredenie. „Chcem trénovať, pokiaľ sa bude dať, preto aj teraz odchádzame na sústredenie do rakúskeho Ramsau,“ potvrdila vodná slalomárka. Sezónu, ktorá sa začína na jar, už nestihne, no do lode si chce sadnúť čo najskôr. „Dúfam, že už v auguste alebo v septembri tohto roka,“ prognózuje budúca mamička. Väčšinu Slovákov ale zaujíma, či sa naša vynikajúca športovkyňa, ktorá patrila na dvoch predchádzajúcich olympiádach k našim najhorúcejším želiezkam v ohni, ukáže pod piatimi kruhmi aj v Tokiu v roku 2020. „Olympiádu chcem určite stihnúť. Tokio je pre mňa veľkou motiváciou aj v úlohe matky, veď nebudem prvou športovkyňou, ktorá sa po pôrode vráti k svojej profesii,“ hovorí so šťastným úsmevom na tvári Janka.
Je lepšie, ak tréner nie je partner
Peter Kuračka, športový psychológ
Sú vzťahy medzi trénerom a zverencom bežné?
- Bežné to určite nie je, ale stať sa to môže. Tí ľudia spolu trávia veľa času, a ak tá ľudská chémia medzi nimi funguje, tak je logické, že to prerastie do vzťahu.
Je dobré, ak je partner zároveň trénerom?
- Vo väčšine prípadov je najlepšie, ak partner nie je trénerom a má v tom vzťahu len profesionálnu pozíciu. Ale v ojedinelých prípadoch, ako to napríklad vidíme u Kuzminovcov, to môže fungovať veľmi dobre.
Aké sú riziká takéhoto vzťahu?
Profesionálny vzťah vyžaduje niečo iné ako športový. Otázka je, či partneri vedia oddeliť prácu od rodinného života, aká je ich pozícia na jednotlivých frontoch.
Nám to fungovalo
Tomáš Kuťka, jeden z najúspešnejších slovenských hádzanárskych trénerov
Nemôžem súhlasiť s tým, že takýto vzťah je problematický. Samozrejme, je rozdiel medzi individuálnym kolektívnym športom. V individuálnom to je jednoduchšie. Tam sú stále proti sebe tí istí dvaja ľudia, ale v kolektívnom je to ťažšie. Vždy je to však o ľuďoch. V našom prípade sme to riešili tým, že ja som s pochvalami a odmenami na Janinu adresu šetril a ona zasa vo chvíli, keď chcelo družstvo začať nadávať na mňa, rýchlo odišla. Vždy babám hovorila, že sa ako prvá osprchuje a potom môžu hromžiť, koľko chcú. Je veľa prípadov kde to dopadlo dobre, ale aj opačných. Ale rozhodne by som netvrdil, že je to probém a už vôbec nie, že je to na škodu či už športovej výkonnosti alebo vzťahu.
