1. Na čo sú ženské prsia?
Sú jednou z najzáhadnejších častí ľudského tela. Teda toho ženského. Rovnako ako ostatným cicavcom, ktoré dojčia mláďatá, aj ženám sa napĺňajú v tomto období prsia mliekom. Ale prečo sú ženy jediné zo všetkých samičiek, ktoré majú veľké prsia aj mimo dojčenia?
Niektoré štúdie navyše dokazujú, že v porovnaní s predošlými generáciami sa dnešným ženám ešte viac zväčšili a teraz nemyslíme na zásah šikovného plastického chirurga. Názory biológov sa v otázke pŕs rozchádzajú. Jedni veria, že prsia sa vyvinuli jednoducho iba ako nástroj na vzbudenie záujmu u opačného pohlavia. Obdarená žena je v očiach muža odjakživa symbolom krásy a istoty, že bude dobrou matkou.
Toto vysvetlenie je podľa druhej skupiny vedcov príliš všeobecné, pretože nie všetky kultúry považujú veľké prsia za symbol príťažlivosti. Podľa nich je obdarená žena symbolom genetického zdravia a plodnosti. Iná teória zasa tvrdí, že tuk uložený v prsiach je počas tehotenstva využívaný ako energia na správny vývin plodu. To by však nevysvetľovalo, prečo dokážu mať zdravé a dobre vyvinuté bábätká aj ženy s malými prsami. Vyriešenia tejto záhady sa tak skoro nedočkáme, uspokojiť sa musíme s faktom, že ženské prsia sú nielen účelné, ale aj krásne.
2. Kto je JA
Najväčšou záhadou ľudského tela je bezpochyby to, ako z nás miliardy neurónových prepojení robia to, kým sme. Mozog je taký mocný orgán, že nás jeho schopnosti snáď nikdy neprestanú prekvapovať a možno nikdy neodhalíme všetky jeho tajomstvá. Napriek všetkým dohadom a teóriám, ľudia dokážu využívať 100 % mozgu, aj keď nie naraz. Fenomény, ako napríklad placebo dokazujú, že mozog je nevyspytateľný orgán. Ak je naozaj schopný magického vyliečenia tela iba silou vôle, ktovie, čoho ďalšieho je ešte schopný.
3. Kde sa vzali krvné skupiny?
Ľudia sa podľa krvných skupín delia na A, B, AB a 0. Objavil ich rakúsky lekár Karl Landsteiner v roku 1900, za čo o 30 rokov neskôr dostal Nobelovu cenu. Je veľmi dôležité poznať svoju krvnú skupinu, pretože krvná transfúzia s iným typom krvi nás môže zabiť. Krvné skupiny sa podľa vedcov vyvinuli pred 20 miliónmi rokov u predkov ľudí, ale aj opíc, aby chránili telo pred infekčnými ochoreniami v závislosti od toho, v akom prostredí žili a aké choroby našich predkov ohrozovali.
Iná teória hovorí, že pri hľadaní pôvodu krvných skupín sa musíme pozrieť do minulosti, do časov osídľovania kontinentov. Skupina 0 sa považuje za najstaršiu - kolovala už v žilách pravekých lovcov zveri, ktorí svoje trávenie prispôsobili mäsitej strave. Skupina A sa objavila po premene lovca na zberača, krvná skupina B vznikla o niečo neskôr v dôsledku klimatických zmien na ázijskom kontinente. Krvná skupinu AB je vývojovo najmladšia a tiež najvzácnejšia krv, ktorá koluje v žilách približne 7% populácie.
4. Druhý mozog v bruchu
Možno to niektorých prekvapí, ale v našom bruchu sa nachádza plne funkčný druhý mozog. Naše vnútornosti ním ovládajú nielen chuť do jedla, ale aj náladu. Rozsiahla sieť 100 miliónov neurónov sa tiahne celým naším tráviacim traktom. Na porovnanie – 100 miliónov neurónov sa nachádza napríklad v mozgu mačky. Malý mačací mozog v našom bruchu nerobí veľa zložitého myslenia ako jeho kolega v hlave. Podieľa sa však na trávení, miešaní, zmršťovaní potravy a v neposlednom rade na vstrebávaní živín potrebných pre život. Všetky tieto neuróny, ktoré obklopujú náš tráviaci systém, udržujú kontakt s mozgom v lebke a to cez nerv zvaný vagus, ktorý často ovplyvňuje náš emočný stav. Tak už viete, prečo keď ste v strese, vie o tom ako prvé vaše brucho.
5. Odtlačky prstov ako koala
Sú jedinečné, neopakovateľné a nenapodobiteľné! Každý z nás sa narodí s určitými odtlačkami, ktoré sa tvoria už v štvrtom mesiaci. Odtlačky, alebo ak chcete papilárne línie, sa počas života nemenia, iba sa zväčšuje ich plocha. Sú tak unikátne, že ani identické dvojičky nemajú rovnaké otlačky. Šanca nájsť dve osoby s rovnakými odtlačkami bola odhadnutá na 1 : 64 miliardám. Tento fakt z nich robí asi najunikátnejšiu časť ľudského tela, keďže na svete žije viac ako 7 miliárd ľudí.
Jemné ryhy na vankúšikoch prstov nie sú vrásky z opakovaných pohybov, ani výsledok evolúcie, ktorý dovoľuje ľuďom lepšie uchopiť predmety. Vedci sa však stále nedohodli, prečo nám ich príroda nadelila do vienka. Zatiaľ asi najväčšie využitie si našli v kriminalistike, ktorá vďaka odtlačkom dokáže rozoznať páchateľa. Táto veda sa nazýva daktyloskopia. Okrem ľudí majú odtlačky aj gorily, šimpanzy či koaly. Zaujímavé je, že odtlačky prstov ľudí a koál sú tak podobné, že aj na slovo vzatí odborníci ich majú problém rozoznať.
6. Na čo nám je slepé črevo?
Malý výbežok na začiatku hrubého čreva v tvare červa je orgán, ktorý je v lekárskych kruhoch neustále omieľaný. Niektorí ho považujú za zbytočné pozostatky evolúcie, rovnako ako zuby múdrosti, kostrč či mužské bradavky. Iní zasa tvrdia, že slepé črevo je veľmi podceňovaný orgán. Podľa odborníkov z Walter and Eliza Hall Institute of Medical Research v Melbourne je veľmi dôležité pre imunitu človeka. Pomáha totiž vrodeným lymfoidným bunkám v ochrane proti infekcii u ľudí s oslabeným imunitným systémom.
7. Prečo sa rodia ľaváci?
Teórií, prečo sme praváci a ľaváci, je mnoho. Dlho prevládal názor, že za to môže rozdielna génová aktivita v pravej a ľavej hemisfére mozgu. Najnovšia teória však hovorí, že praváctvo či ľaváctvo človeka neurčuje mozog, ale miecha. Podľa tímu biopsychológov z Porúrskej univerzity v Bochume je génová aktivita v mieche asymetrická už vo veľmi skorej fáze vývoja plodu a pôvod dominancie pravej či ľavej ruky siaha až sem.