Sympatický šesťdesiatnik si v piatok prišiel uctiť jeho pamiatku na poslednú rozlúčku do Slovenského národného divadla v Bratislave. Bán tam so slzami v očiach a stiahnutým hlasom Novému Času priznal, že smutná správa o smrti Labudu ho zložila na kolená!
Maďarský herec Bán vzhliadal k zosnulému kolegovi Mariánovi Labudovi (†73) s obdivom a rešpektom. Spoznali sa pred vyše 32 rokmi pri nakrúcaní kultovej snímky Vesničko má středisková, ktorá bola nominovaná na Oscara. Ani jazyková bariéra či hranice medzi krajinami z ich priateľstva neukrojili. Bola to až Labudova nečakaná smrť pred ôsmimi dňami. „Dozvedel som sa to polhodinku pred predstavením, v ktorom som účinkoval. Zmohol som sa na tri vety, pričom tá prvá bola „Ó, bože môj, prečo?“ povedal včera Novému Času Bán pred poslednou rozlúčkou s Mariánom.
„Celé to bolo o to ťažšie, že som to predstavenie odohral, ale ani neviem, ako. Prvých dvadsať minút z neho som bol mimo, ani som nevedel, kde vlastne som a v myšlienkach som bol po celý čas s Mariánom. Je mi to veľmi ľúto,“ hovorí so slzami v očiach filmový závozník Otík, ktorý si stratu priateľa uvedomil až po dvoch dňoch. Včerajšiu cestu z Budapešti na rozlúčku v SND zasvätil spomienkam na kamaráta. „Cítim ako ľudskú a priateľskú povinnosť, aby som odriekol piatkové predstavenie v Maďarsku a mohol byť tu,“ dodal.
Uvedomil si, že filmového vodiča Páveka z Vesničky už nikdy v živote neuvidí a rozplynuli sa aj myšlienky na spoločné projekty. „Jasné plány na nejaký film neboli, ale ja som vnútorne cítil, že ešte bude nejaká spolupráca medzi nimi dvoma, ale život to zmenil,“ povzdychol si herec.
Laurel a Hardy
Bán naposledy stretol Labudu pred tromi rokmi. „Bolo to na oslave jeho 70. narodenín. Bol som tam pre neho ako prekvapenie a veľmi sa potešil, keď ma uvidel. Mali sme informácie, ako sa tomu druhému vodí v práci aj súkromí,“ uviedol Novému Času János, ktorý kolegu vnímal ako zdroj inšpirácie. „Veľa som sa od neho pri nakrúcaní naučil, bolo to aj celkom vtipné, lebo každý z nás hovoril iným jazykom. Dorozumievanie sa medzi sebou bol síce problém, ale ja som sa kvôli nemu naučil aj zopár českých slov,“ zaspomínal si Bán s tým, že vďaka Vesničke ich vnímal ako východoeurópskych Laurela a Hardyho.