To sa teraz zmenilo, pretože momentálne hviezdi v novom seriáli Oteckovia v úlohe vdovca s malou dcérkou. V súkromí je tento sympaťák zatiaľ slobodný a úspešne podniká v gastronómii. Okrem toho miluje adrenalín a venuje sa surfovaniu.
Prvýkrát na vlne
Som dosť aktívny typ človeka a k môjmu životu patrí šport. Mám rád najmä akčné športy, kde si neuvedomujem, že vlastne makám. Asi pred 7 rokmi mi učarovalo surfovanie. Keď ste začínajúci surfer ako ja, tak sa vaše surfovanie skôr podobá na boj o holý život. Stále iba pádlujete, presúvate sa z miesta na miesto, vyhýbate sa miestnym jazdcom a keď sa už konečne rozhodnete, že idete chytiť vlnu, tak vás väčšinou pekne zomelie, pár sekúnd drží pod vodou a potom vypľuje niekde 50 metrov od pôvodného miesta. No ten pocit, keď sa vám ju podarí zjazdiť, rozhodne stojí za to.
Moja prvá bola v raji surferov na Bali. Po príchode na miesto sme zistili, že tam nie sú žiadni jazdci a žiadne vlny. To neveštilo nič dobré. Rozhodli sme sa však, že aj tak ideme do vody a aspoň si zapádlujeme. Po krátkej chvíli sa situácia náhle zmenila na sériu krásnych vĺn a mne sa podarilo jednu chytiť a na pár sekúnd si ju aj parádne užiť. Zoskočil som z nej až tesne pri brehu asi meter od poriadne veľkej skaly. Vtedy som pochopil, prečo tam nik nejazdil, no tá vlna rozhodne stála za to.
Moje prvé skúsenosti s herectvom siahajú do môjho útleho detstva, keď som asi ako 10-ročný navštevoval detskú rozhlasovú družinu. Bol to dramatický krúžok, kde nás skúsení režiséri a pedagógovia hravou formou učili hereckému prejavu a práci s hlasom. Naše vedomosti sme mohli potom pretaviť do praxe s nahrávaním rôznych rozhlasových hier. Ich nahrávanie má zvláštne čaro. Už budova samotného rozhlasu pôsobí impozantne a pre mňa ako malého chalana bolo behanie v nej dosť dobrodružné.
Štúdiá, kde sa natáčalo, boli obrovské a pri mikrofóne bolo väčšinou viac hercov. Sledovať ich bolo veľmi zaujímavé. Vďaka rozhlasu som sa dostal po prvýkrát aj do dabingu a dodnes si pamätám na svoju prvú úlohu. Daboval som 4-ročné dievčatko. (smiech) Našťastie som sa prepracoval aj k chlapčenským postavám a podarilo sa mi nadabovať aj zopár kvalitných fi lmov, ktoré boli moje obľúbené.
Prvá kaviareň
Okrem herectva sa venujem asi 10 rokov aj podnikaniu. Pamätám si na naše začiatky, keď sa nám s mojím spoločníkom podarilo získať priestor na kaviareň v jednom z bratislavských nákupných centier. Dodnes spomínam, ako som išiel v mojom o dve čísla väčšom maturitnom obleku podpisovať nájomnú zmluvu. Začiatok prevádzky bol pomerne náročný. Okrem pozície majiteľa som mal aj funkciu právnika, ekonóma, čašníka, barmana, umývača riadu aj údržbára. (smiech) Na toto obdobie si však spomínam veľmi rád, hlavne na tie párty, ktoré sme občas robili. Väčšinou sa skončili nadránom pretekmi v nákupných vozíkoch po chodbách obchodného centra.
Prvýkrat otecko
Cesta k úlohe otecka bola kuriózna. Keď ma minulé leto pozvali na kasting do pripravovaného seriálu Oteckovia, moja prvá odpoveď znela: „Ďakujem, ale táto postava nie je pre mňa a je zbytočné, aby som na kasting vôbec chodil. Ďakujem za zavolanie, ale neprídem.“ Na moje veľké šťastie mi zavolali ešte raz a ja som nakoniec išiel. Už po prvých kamerových skúškach zistil, že úloha Tomáša nie je pre mňa úplne mimo a som veľmi rád, že ma tvorcovia vybrali. Nemal som veľa skúseností s kamerou, preto boli prvé dni naozaj náročné.
Na výrobe seriálu sa stretla super partia, ktorá bola najmä spočiatku pre mňa veľkou oporou. Zábavné boli aj prvé zábery s mojou seriálovou dcérou. Malá Laura bola od začiatku naozajstná profesionálka, vždy ma upozornila, keď som si upravil text, a držala si odo mňa mierny odstup. Párkrát sa stalo, že mi bola ochotná podať ruku až na ostrú klapku. (smiech) Plyšovou hračkou sme však prelomili ľady a odvtedy sme perfektní parťáci, čo je, dúfam, zjavné aj na obrazovke.