Bývalá skvelá výškarka poznala Vladimíra Černušáka desaťročia. „Už na fakulte bol mojím profesorom plávania. No a potom si rada spomínam hlavne na obdobie, keď sme založili Olympijskú spoločnosť Slovenska a fungovali sme v prvých nadšených rokoch po revolúcii. Hlavne vďaka nemu sa nám darilo šíriť olympizmus. Neustále zdôrazňoval, že nejde len o samotnú účasť športovcov na olympijských hrách a podporu zväzov, ale je to hlavne myšlienka,“ povedala Mária Mračnová, ktorá spolupracovala s profesorom Černušákom už aj v záverečnom období Československého olympijského výboru.
Následne spoluzakladali Slovenský olympijský výbor, ktorého sa on stal šéfom a ona podpredsedníčkou. „Bol to vynikajúci, tolerantný a prajný muž. Vždy neúnavne podporoval všetky aktivity SOV a hlavne to bola osobnosť rešpektovaná doma i v zahraničí,“ dodala Mária Mračnová. Ich vzájomné kontakty však v poslednom čase utíchli: „Trošku sa odmlčal, predsa len už mal požehnaný vek a s tým súvisiace problémy so sluchom. Preto nechcel chodiť do spoločnosti, prekážala mu väčšia spoločnosť. Dožil sa však krásneho veku, nemal žiadne veľké komplikácie a zrejme v pokoji zaspal.“
