Rusnákovci bývajú vo veľmi skromných podmienkach v maličkom domčeku, v ktorom majú len jednu izbičku a kuchyňu. Napriek tomu neváhali ani sekundu a pred tromi rokmi sa ujali svojich dvoch vnúčatiek. „Rolinko bol úplne maličký, ešte sme ho museli prebaľovať a Viktorko chodil do škôlky. Dcéra sa rozišla s ich otcom a odišla pracovať do zahraničia, odvtedy deti nevidela,“ hovorí smutne stará mama Helena, ktorá s manželom Jánom nechcela dopustiť, aby sa usmievaví chlapci ocitli v detskom domove.
Starkí si ich teda zobrali k sebe, aj keď ich trápi nedostatok financií a nemajú pre deti najvhodnejšie bývanie. „V jednej izbe robíme takmer všetko. Viktorko si tu píše úlohy, Rolinko sa hrá a všetci štyria tu aj spíme,“ vysvetľuje Ján s tým, že chlapcom sa snažia dať všetko, čo je v ich silách. Staršieho vnúčika vodia do školy, kde navštevuje druhý ročník a veľmi rád sa učí. Podľa učiteliek sa Viktorko dobre učí, pekne číta a aj píše, len patrí medzi tichších žiakov. Ako prezrádza starká, jeho snom je stať sa šoférom. Jeho menší braček chodí ešte do materskej škôlky, kde sa tiež najradšej hráva s autíčkami a traktormi. Pani učiteľky si roztomilé chlapčiatko tak obľúbili, že mu dokonca nosia oblečenie.
Ak chcete pomôcť rodinke, kontaktujte nás na tip@novycas.sk, správou na FB Nového Času alebo telefonicky na čísle 0918 620 001.
Rodina totiž momentálne žije len z 230 eur mesačne. „Manželka sa raz zabudla ísť podpísať na úrad práce, tak je na pol roka vyradená z evidencie. Keď zaplatíme za elektriku, školu a škôlku, na živobytie nám ostane veľmi málo. Aj teraz nám chýba drevo na kúrenie, kvôli deťom predsa musíme v zime stále kúriť,“ ozrejmuje starký, ktorému starší Viktorko už veľmi rád pomáha pri rôznych domácich prácach. „Sú to veľkí šibali a výmyselníci, no so ženou by sme ich nedali za nič,“ zakončil Ján s tým, že chlapcov už berú ako vlastných synčekov a chcú sa o nich postarať, kým budú vládať.