Svojho potomka nevidel takmer dva roky. Pôvodne, podľa dohody mal na stretávanie so synom vymedzený čas, neskôr sa na základe rozsudku s ním nemohol ani stýkať. Mama syna tvrdila, že otec je psychicky chorý a nezabezpečuje mu dochádzku do školy. Podal odvolanie a sťažnosť, no napriek pozitívnym posudkom v jeho prospech a starostlivosti o ďalšiu dcéru súd doteraz nerozhodol.
Zažívate podobný osud ako je prípad boja o malú Izabellu. Ako vidíte to, že štát sa nevie postarať o vymožiteľnosť rozsudku?
Tento štát na to kašle. Vymožiteľnosť práva je katastrofálna. Čiernou dierou tohto stavu je práve rodinná agenda. Za tejto vlády je sociálka v katastrofálnom stave, robia tam často ľudia bez kompetencií a najviac ma nahnevalo, že do Úradu pre komisára pre deti dosadili bývalú poslankyňu. Výsledkom tohto je, že tu máme generácie detí, ktoré sa po rozchode rozhodnutím jednej strany rodiča nemôžu stýkať s druhým rodičom.
Ako vnímate prípad boja o malú Izabellu?
Tento prípad je ukážkou špičky ľadovca, keď máte už aj súdne rozhodnutie a k dieťaťu sa nemôžete dostať. Ja sám som mal súdne rozhodnutie, ktoré platilo roky, a keď sa matka rozhodla pomstiť za to, že som sa dal dokopy s jej kamarátkou, tak som dieťa nevidel 256 dní. Na začiatku som to bral tak, že ak prídem o dieťa, matka sa buď skrýva, alebo robí niečo zlé, tak zavolám na súd, políciu a hneď jej dajú postih, veď porušuje rozsudok a súd sa tým bude zaoberať. Smutným sklamaním bolo, že som podal minimálne 23 návrhov na súd o marení styku a súd mi ani neodpovedal v priebehu roka.
Čo sa potom deje s dieťaťom, ktoré vidí len jednu stranu sporu?
Rodičia, ktorí nie sú ochotní rešpektovať rozhodnutia súdov, začnú deti zvyčajne manipulovať, skrývať pri odovzdávaní. Pri takýchto aktoch štát absolútne zlyháva, pretože ak aj príde po dlhom čase pre dieťa, tak to je často plné chaosu. Ten, kto si prichádza po dieťa a je v práve, tak je potom vykreslený ako ten, ktorý mu ubližuje, ale nie je to tak.
Máte nejaké možnosti domôcť sa syna?
Je to veľmi ťažké, súd môže rozhodnúť o rok-dva a to je otázne ako. Pokiaľ otec nezaplatí tri mesiace výživné, tak je to okamžite trestný čin, ale ak rodič neodovzdá dieťa, tak to môže ťahať na 5 - 10 rokov. Poznám prípady, v ktorých rodič napriek právoplatnému rozsudku nevidel roky svoje dieťa. Kde je slovenské súdnictvo, keď si nedokáže vymôcť vlastné rozsudky, ktoré vydáva?
Vidíte nejakú paralelu v súčasnom spore o Izabellu s vaším prípadom?
Na Slovensku sa nikdy nemusíte k dieťaťu dostať, ak rodič nemá svedomie, široké lakte, známosti. Tak ako ja som nevidel svojho syna pomaly už dva roky, žije v jednom meste, ani som si s ním nezavolal. Nikdy som neublížil matke, neporušil som rozsudok, ale prišiel som o dieťa. Ak nezaberie ignorovanie súdov, tak začne manipulovanie dieťaťa, a to vidíme aj v tomto prípade - malá hovorila, že s mamou nechce byť a za chvíľku bude Mariella prekvapená, keď dieťa, ktoré ju milovalo, ju bude nenávidieť tak ako môj syn.