Slováci tak mohli mať na výplatnej páske až o 60 eur v hrubom viac. Vyplýva to z analýzy portálu platy.sk. Ako sa na pozitívny ekonomický rast pozerajú odborníci a v ktorých regiónoch si prilepšili zamestnanci najviac?
Tak dobre nám ešte nebolo. Aspoň to ukazujú najnovšie čísla priemernej mzdy, ktorá už atakuje 1 000-eurovú hranicu. Platy oproti minulému roku vzrástli o 6,6 percenta. „V tomto prípade treba zdôrazniť, že ide o základný, a nie celkový priemerný plat. To znamená, že ide o priemernú mesačnú mzdu, do ktorej sa nezapočítavajú odmeny či iné finančné bonusy,“ vysvetlila Nikola Richterová z portálu Platy.sk, ktorý štatistiku pripravil.
Niektorí Slováci ale o tisíceurovej výplate môžu len snívať. Až štvrtina zamestnancov zarobí takmer o polovicu menej. „Ide o sumu 561 eur. Naopak, najlepšie zarábajúca desatina zamestnancov mala základný hrubý plat vyšší ako 1 567 eur,“ potvrdila Richterová. K najlepšie zarábajúcej skupine patrili riaditelia a manažéri v rôznych odvetviach, naopak, najmenej si na výplatnej páske našli napríklad upratovačka, školník či sanitár.
Najviac si prilepšili v Nitrianskom kraji
Základná mzda stúpla v každom regióne o vyše 5 percent. Najpomalšie rástli zárobky percentuálne v hlavnom meste a okolí. „Je to však logické, keďže v tomto kraji sú platy v porovnaní so zostatkom Slovenska výrazne vyššie,“ tvrdí Richterová. Z tohto dôvodu aj vyšší nárast absolútnej hodnoty predstavuje podielovo nižšie číslo.
Naopak, najväčší nárast pocítili v peňaženkách Nitrania, a to až o 8,5 % oproti minulému roku. „V tomto regióne vzrástla najviac, pretože sem prišli noví investori, predovšetkým Jaguar. Ten si môže dovoliť dať zamestnancom viac, keďže má podporu od štátu,“ vysvetľuje prvenstvo tohto kraja Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS).
Tvrdý zápas o zamestnanca
Na Slovensku sa kvalifikovaná pracovná sila stáva nedostatkovým tovarom. Svoje o tom vedia automobilky aj podnikatelia v oblasti služieb. Ak chcú zamestnávatelia či investori získať ľudí, musia si jednoducho siahnuť hlbšie do vrecka. „Rast priemernej mzdy nedokáže zvýšiť vláda ani odbory, ale najdôležitejšiu úlohu zohrala súťaž o zamestnanca. Navyše, darí sa európskej ekonomike, od ktorej sme závislí, a naši podnikatelia sa dokázali presadiť, povedal pre Nový Čas Ďurana. Na druhej strane ale dodáva, že podmienky pre podnikateľov zo strany štátu sa absolútne nezlepšujú rovnako ako stav súdnictva a vymožiteľnosti práva.
Tento rok prekročíme magickú hranicu
Branislav Panis, analytik J&T banky
Priemerná mzda dosiahne v roku 2018 okrúhlu tisíceurovú úroveň. Ekonomické prostredie by malo zintenzívniť tlak na rast platov až k päťpercentnému tempu, pričom vo verejnej správe dynamika rastu bude ešte vyššia. Inflácia však zoberie zhruba niečo vyše dvoch percent z tohto rastu, teda reálne mzdy by mali rásť približne trojpercentným tempom ako v roku 2017.
Z platov ukrajuje inflácia
Nadšenie z rýchleho rastu miezd tlmí inflácia. Inštitút finančnej politiky v prognóze na rok 2017 odhadol rast nominálnej mzdy na 3,9 %, ale reálne by to bolo iba 2,6 %. Štatistický úrad v pondelok informoval, že vlani spotrebiteľské ceny vzrástli o 1,3 %. „Očakávame, že priemerná inflácia v tomto roku (2018) dosiahne dve percentá, aj keď nie bez výkyvov,“ dodáva analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Dôležitú úlohu zohrajú tieto ekonomické ukazovatele:
1. Zníženie nezamestnanosti
Predpokladá sa zníženie nezamestnanosti až na 7,5-percentnú úroveň na konci tohto roka, čo v absolútnych číslach predstavuje menej ako 200-tisíc osôb pri zlepšujúcich sa očakávaniach zamestnávateľov a rekordnom počte voľných pracovných miest.
2. Robustný ekonomický rast
Ten by mal byť v tomto roku ešte rýchlejší ako v minulom a mal by prekročiť 4 %.
3. Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily
4. Návrat Slovákov z cudziny
5. Nárast počtu zahraničných pracovníkov
6. Nárast počtu odpracovaných hodín