Šátek bol v čase únosu riaditeľom Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave. Po tom, ako jeho tím išiel po stope tajnej služby, mu prípad odňali. Vrátil sa k nemu s príchodom premiéra Mikuláša Dzurindu a spracoval dôkazy tak, že v roku 2000 prokurátor Michal Serbin podal obžalobu na 13 ľudí na čele s bývalým šéfom SIS Ivanom Lexom. „Jednoznačne bolo preukázané, že zavlečenie Kováča ml. pripravili, zorganizovali, riadili, vykonali a utajovali funkcionári a príslušníci SIS, pričom hlavným motívom bol útok voči osobe prezidenta Kováča a jeho odstránenie zo zastávanej funkcie,“ hovorí aj po rokoch Šátek. Ten sa vyjadril aj k najnovším svedectvám Kosíka, ktorý ušiel pred 14-ročným trestom za falšovanie zmeniek do Mali. No po vydaní medzinárodného zatykača skončil v africkej väzbe. „Dôvodmi pre jeho rozhodnutie vypovedať bol možný vysoký stupeň osobného ohrozenia na živote, alebo si chce prípadne výpoveďou voči svojim komplicom pomôcť zmierniť svoj vysoký trest,“ domnieva sa Šátek. Kosík okrem priznania sa k únosu Michala Kováča ml. a obvinenia Lexu z riadenia akcie poukázal aj na ďalšie kriminálne činy tajnej služby.
Napríklad smrť Roberta Remiáša či kauzu vyraďovania zbraní SIS. „Vyjadrenia Kosíka neprinášajú nič nové, len potvrdzujú to, čo už je dávno zdokumentované v rámci vyšetrovania jednotlivých prípadov,“ tvrdí Šátek, podľa ktorého je jedinou novinkou asi to, že exsiskár Michal Hrbáček mal pred akciou skúšať omámenie a únos na náhodných obetiach. „Môže však priniesť zvrat v prípade vraždy Roberta Remiáša,“ dodal Šátek. Či sa má Kosíkovho svedectva báť aj Lexa, považuje za nepodstatnú otázku.
Slovensko medzitým usiluje o vydanie Kosíka z Mali, s ktorým nemáme dohodu o vydávaní zločincov. „Využijem moje možnosti rokovať s kolegami ministrami štátov, ktoré majú s touto krajinou omnoho lepšie kontakty ako my,“ predostrel minister vnútra Robert Kaliňák.
