Slovenská študentka tam bola na doktorandskom štúdiu na tamojšej Duke-NUS Graduate Medical School. Záhadnú smrť inteligentnej Kataríny v dôsledku otravy dusíkom si nikto nevie vysvetliť. Slovenka vyštudovala biológiu na prestížnych univerzitách v Cambridge, Edinburghu a od získania doktorátu v Ázii ju delil už len krôčik. Polícia pracuje s verziou, že Katarína si mohla vziať život sama, na mieste činu podľa Todayonline.com totiž zanechala posledný odkaz.
Slovenská doktorandka Katarína († 26) v laboratóriu singapurského Inštitútu molekulárnej a bunkovej biológie trávila mnoho času. Ako nádejnú vedkyňu ju najviac zaujímalo fungovanie ľudského mozgu. Žiadnemu z jej kolegov by však ani vo sne nenapadlo, že ju už nikdy neuvidia skláňať sa nad mikroskopom. Polícia totiž v utorok krátko pred 11. hodinou dopoludnia dostala hlásenie, že v budove patriacej Agentúre pre vedu, technológie a výskum leží v laboratóriu nehybné telo mladej doktorandky. „Obhliadajúci lekár na mieste už len konštatoval smrť 26-ročnej ženy. Polícia jej úmrtie vyšetruje ako neprirodzené,“ uviedla singapurská polícia. Hovorca agentúry potvrdil, že študentka bola ich spolupracovníčkou, no viac sa k jej smrti nevyjadril.
Osobné problémy
Podľa Todayonline.com všetci, ktorí Katarínu poznali, potvrdili, že pred smrťou mala problémy vo vzťahu aj v práci. Na mieste činu zanechala krátky odkaz naznačujúci, že si na život mohla siahnuť sama. Vyšetrovatelia preto pracujú s verziou, že sa mladá Slovenka sama otrávila dusíkom. Zatiaľ však nie je známe, komu odkaz adresovala a čo bolo jeho obsahom.
Hovorca univerzity Duke-NUS, na ktorej Katarína študovala, potvrdil, že sú v kontakte s jej rodinou a poskytli podporu a potrebnú asistenciu. „Strata študentky celú školu hlboko zarmútila. Naše myšlienky sú s jej rodinou a priateľmi,“ uviedol hovorca univerzity. Jeden z jej kolegov médiám ozrejmil, že Katarína mala našliapnuté na sľubnú vedeckú kariéru. Na postgraduálnom štúdiu sa špecializovala na neurologický a neurobiologický výskum a jednu z jej výskumných prác vlani v januári uverejnil prestížny vedecký časopis Nature Methods.
Jej gymnázium smúti
Ako vynikajúcu študentku si ju pamätajú aj na Bilingválnom gymnáziu Milana Hodžu v Sučanoch, kde Katka maturovala. „S radosťou konštatujeme, že 100 percent v externej časti dosiahla čerstvá absolventka našej školy Katarína Chlebíková,“ pochválilo sa gymnázium Katkiným úspechom tesne po maturite pred 8 rokmi. Na jej usilovnosť však dodnes nezabudli a správa o jej nečakanom úmrtí ich veľmi šokovala. „To nemyslíte vážne, že ju našli mŕtvu. Bola taká šikovná, zameriavala sa na chémiu a biológiu. Bývala na internáte, myslím, že nebola zo Žilinského kraja,“ povedala zjavne zaskočená zástupkyňa gymnázia Bošanská. Za Katkou smúti najmä najbližšia rodina. „Je to príbuzná môjho muža, je mi veľmi ľúto, čo sa stalo,“ smutno poznamenala Andrea z Kvačian, ktorá pracuje pre spoločnosť zaoberajúcou sa prácou a štúdiom v zahraničí.
Katka († 26) bola nádejná vedkyňa
Katarína Chlebíková absolvovala štúdium biologických prírodných
vied na Univerzite v Cambridge, kde vypracovala významný projekt zameraný na učenie a pamäť. Následne od júna do septembra 2013 pracovala v laboratóriu Claridge Chang v Singapure, ktoré patrí lekárskej univerzite Duke-NUS. Tam skúmala obranné správanie hmyzu. Po ukončení magisterského štúdia na škótskej Univerzite v Edinburghu sa Katarína v januári 2016 vrátila do laboratória, aby v Singapure dokončila svoje doktorandské štúdium.
Z pľúc sa vytlačí kyslík
Viliam Dobiáš, záchranár
Pomer plynov vo vzduchu a v pľúcach je rovnaký, a to zhruba 78 % dusíka, 21 % kyslíka plus nejaké vzácne plyny. Keď človek začne vdychovať čistý dusík, vlastne vytlačí z pľúc tých 21 % kyslíka a pľúca sa naplnia dusíkom. Osoba potom upadne do bezvedomia a po 10 - 15 minútach dôjde k zlyhaniu srdca a smrti.
Skúmala mozog padajúcich múch
Tím výskumníkov, ktorého súčasťou bola aj Slovenka Katarína Chlebíková, objavil 1. optogenetický trik, ktorý priniesol revolučný spôsob štúdia mozgu. Optogenetika totiž používa špeciálne farebné svetlo na riadenie geneticky modifikovaných buniek. Vďaka svetlu dokázali geneticky modifikovaným muchám privodiť paralýzu, čím počas letu stuhli a padali na zem, alebo zmeniť ich prirodzené správanie. Vďaka tomuto objavu sa budú môcť mušky používať na vyšetrenie emočného správania pri úzkosti a depresii.
