Michaela Sviteková (37) z Lučenca pracuje u nich od novembra minulého roka a je nesmierne spokojná. Pochvaľuje si čisto mužský kolektív, ale aj cestujúcich. Neprekáža jej ani skoré vstávanie a svoju prácu by nevymenila za nič na svete.
SAD Lučenec funguje už 68 rokov a zamestnáva vyše 400 ľudí, z čoho je 229 vodičov. Až vlani však do ich radov prijali prvú šoférku autobusu. Sympatická Michaela totiž urobila radikálnu zmenu v živote, rozhodla sa reagovať na inzerát a uchádzať sa o miesto vodičky. „Za počítačom v kancelárii som presedela 20 rokov a už ma to prestalo baviť. Na služobnej ceste v Česku som videla ženy-šoférky autobusov, a tak som sa rozhodla, že to vyskúšam aj ja,“ prezrádza pekná čiernovláska. V jej novom povolaní ju podporuje manžel aj dcérka (12). Každý deň jej máva z okna paneláka, keď ide s autobusom pod ním.
Neverili vlastným očiam
Riaditeľ SAD Lučenec Vojtech Kupka prijal Michaelu s nadšením. Urobila si vodičák na autobus aj skúšky a od novembra začala pracovať na prímestskej linke. „Veľmi sa mi moja práca páči. Vstávam skoro ráno, no s elánom. Jazdím na linke v okrese Poltár a Lučenec, denne urobím tých 250 km,“ priblížila autobusárka, ktorá si na svojej novej práci pochvaľuje najmä to, že nie je monotónna. Stretáva v nej stále nových ľudí a zažíva rôzne situácie.
Čisto mužský kolektív jej neprekáža, aj keď sa na začiatku bála, ako budú na ženu-vodičku reagovať. „Kolegovia sú na mňa veľmi milí. Stále mi vyjdú v ústrety, neváhajú mi pomôcť, keď niečo potrebujem,“ pochvaľuje si Miška, ktorú často pobavia reakcie cestujúcich, keď za volantom 12-metrového kolosu uvidia krehké žieňa. „Najprv akoby neverili vlastným očiam, no potom to zoberú veľmi pozitívne. Len raz sa mi stalo, že dve staršie panie nechceli nastúpiť, lebo sa báli, ale napokon si to rozmysleli,“ uzavrela so smiechom jediná vodička na juhu stredného Slovenska. Jej snom je jazdiť na medzinárodnej linke do Plzne.