Okresné úrady dali mnohým z nich stopku, a tak sa gymnáziá spoliehajú na podané odvolania a zásah ministerky školstva. Najhoršia situácia je v tomto smere v hlavnom meste. Prečo odborníci nad výberom škôl krútia nechápavo hlavami?!
Redukciu áno, ale podľa relevantných kritérií. Rozhorčení zo zrušenia tried na 8-ročných gymnáziách sú nielen rodičia, ale aj odborníci. Od septembra totiž zredukujú desiatky tried po celom Slovensku. Gymnáziá spravujú okresné úrady, ktorým šéfuje ministerstvo vnútra a to je so súčasným stavom spokojné. „Sme radi, že sa oproti pôvodne plánovaným piatim percentám podarilo zachovať aspoň desať. Pri rozdeľovaní sa brala do úvahy kvalitatívna úroveň jednotlivých škôl, ale aj počet študentov, ktorí sa tam hlásia,“ tvrdí Michaela Paulenová z tlačového odboru ministerstva vnútra. Metodika, podľa ktorej postupovali úradníci, by zaujímala nielen školy, ale aj odborníkov.
Najviac na redukciu totiž doplatili súkromné a cirkevné zariadenia. Za nepochopiteľné považuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliáš najmä znižovanie počtu tried v Bratislave na gymnáziách na Teplickej a Grösslingovej ulici či na Evanjelickom lýceu v Petržalke, ktoré patria aj v rámci Slovenska k najlepším. „Podľa našich analýz nie sú viditeľné rozdiely medzi školami podľa zriaďovateľa. Pokiaľ dochádza k redukcii najmä cirkevných a súkromných škôl, nezodpovedá to realite,“ hovorí Goliáš. Ministerstvo vnútra by podľa neho malo zverejniť metodiku, na základe ktorej postupovalo.
Rodičia bijú na poplach
Cirkevné a súkromné 8-ročné gymnáziá dostali poriadne na frak. Kým štátnym zariadeniam siahli úradníci v hlavnom meste len na štvrtinu tried, veriaci rodičia budú mať v Bratislave možnosť prihlásiť svoje deti len do dvoch. O katastrofe hovoria aj súkromné gymnáziá, na ktorých by mali zatvoriť až 59 percent tried. „Mrzí nás, že sa všetko dialo narýchlo a bez konzultácie počas vianočných sviatkov. Rodičia sú teraz zmätení a nevedia, či na školu, kam chceli prihlásiť dieťa, to bude vôbec možné. Termíny talentových skúšok sa blížia, a tak zostávajú v neistote,“ povedala pre Nový Čas Saskia Repčíková z Asociácie súkromných a školských zariadení Slovenska. Znižovanie počtu tried pocíti aj škola pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici v Bratislave, ktorá nemá druhý stupeň a jediným logickým pokračovaním prvého stupňa je teda gymnázium.
Zuzana je mamou piatačky a nad rozhodnutím kompetentných len nechápavo krúti hlavou. „V tejto škole sú v podstate všetky deti integrované a majú individuálny prístup. S vysokým intelektom či mimoriadnym nadaním sa totiž často spája aj množstvo problémov, na ktorých riešenie nie je štandardný vzdelávací systém pripravený metodicky, teoreticky ani personálne,“ vysvetľuje nespokojná mamička.
Spoliehajú sa na odvolania
Viaceré školy sa s rozhodnutím okresných úradov nezmierili a podali odvolania. Tie môže riešiť aj ministerstvo školstva, ktoré ale dáva viac-menej od problému ruky preč. V prípade, ak mu budú doručené odvolania, bude sa nimi zaoberať, napísali nám z tlačového odboru ministerstva školstva. Hoci odborníkom sa metodika, ktorú zvolili úradníci, nepozdáva, redukcia osemročných škôl je podľa nich potrebná. „Vo všeobecnosti je ale medzinárodný trend taký, že deti by sa nemali deliť na horších a lepších žiakov a prvý a druhý stupeň by mali absolvovať spoločne. To sú aj odporúčania OECD,“ dodáva Goliáš z INEKA.
Najhoršia situácia je v Bratislave
Saskia Repčíková, prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Slovenska
Súkromné 8-ročné gymnáziá sa špecializujú na deti, ktorým nedokáže zabezpečiť vzdelávanie župa ani štát. Najhoršia situácia v tomto smere je v Bratislavskom kraji.
Treba si uvedomiť, že ide o:
1. mimoriadne nadané deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami
2. mimoriadne športovo nadané deti - pri týchto deťoch je neskoro, aby začali s prípravou až od 15 rokov
3. mimoriadne jazykovo nadané deti, ktoré často študujú na bilingválnych gymnáziách, ako je napríklad Deutsche Schule.
Pokiaľ sa týmto deťom dá stopka, nemajú žiadnu inú alternatívu. Nie je pravda, že 8-ročné gymnáziá vyťahujú len tých najšikovnejších žiakov, oni práve ponúkajú alternatívu.
Školy hovoria o diskriminácii
Zrušili nám jedinú triedu!
Martin Babík, zástupca rodičov v školskej rade Spojenej školy de La Salle v Bratislave
Moje dve deti navštevujú osemročné katolícke gymnázium de La Salle v Bratislave. Myslím si, že ide o diskrimináciu a nevyrieši to podstatu problému. V škole nám zrušia jedinú triedu 8-ročného gymnázia a žiaci budú musieť pokračovať 6. ročníkom ZŠ. V mene rodičov sme podávali tiež list so žiadosťou o vysvetlenie na okresný úrad, ktorý nám však nepodal uspokojivé vysvetlenie. Chápem potrebu zredukovať stavy, ale nie takto radikálne. Nerozumiem tomu, na základe akých kritérií vyberali školy, ktoré zrušia.
Rozhodnutie cítime ako krivdu
Jana Jurášková, zástupkyňa súkromného Gymnázia CENADA v Bratislave
Sme veľmi špecificky zameraná škola pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Máme veľa detí s Aspergerovým syndrómom (porucha autistického spektra), ktoré potrebujú špecifický a individuálny prístup, aby mohli v pokoji do maturity doštudovať. Rozhodnutie osobne cítime ako krivdu. Považujem za nezmyselné obmedzovať tieto deti, mali by sme byť úplne vyňatí z tejto redukcie, cítime veľkú neistotu. Zrušia nám celú jednu triedu, takže deti, ktoré budú chcieť pokračovať z 5. ročníka, môžu prejsť do 6. ročníka ZŠ alebo na inú školu. Dôvody na redukciu, ako aj kritériá výberu škôl považujem za veľmi nejasné.
Prídeme o 5 žiakov v ročníku
Karol Žák, riaditeľ Katolíckeho Gymnázia sv. Cyrila a Metoda v Nitre
My sme mali kvótu 30 žiakov, teraz budeme mať len 25, takže sme stratili 5 žiakov. Sme spojená škola, takže som riaditeľom gymnázia aj základnej školy, čiže do istej miery aj chápem riaditeľov základných škôl. Keď im veľa detí odíde na 8-ročné gymnázium, tak sa latka v triede naozaj zníži. Na druhej strane, pokiaľ majú dosť žiakov, tak si to môžu dovoliť. Určite to netreba pustiť bez nejakej regulácie, ale tých 10 %, ktoré navrhuje ministerstvo, by už bolo asi aj s rezervou. Pretože je to škoda, keď môžeme zobrať 30 žiakov a administratívne sa nám to zníži o 5 študentov.
Je to pomaly likvidačné
Ľubomír Kopál, riaditeľ Katolíckeho gymnázia Š. Moysesa v Banskej Bystrici
V minulých rokoch sme mali kvótu 28 až 30 žiakov, teraz nám to znížili na 24 žiakov, takže budeme musieť prijať menej detí. Ono sa to môže zdať, že je to len zopár detí, ale je tu aj ten psychologický aspekt. Hneď ako sa začne hovoriť o tom, že prijímate menej detí, tak sa ich začne aj menej hlásiť. A potom, keď urobíte výber, nemusí to byť ani 24. Ten skutočný dosah je pre nás pomaly likvidačný. O nás vedia, že otvárame len 1 triedu, a keď sme prijímali 28 žiakov, tak sa na jedno miesto prihlásilo 2,5 žiaka. Teraz, keď zistia, že ich bude menej a výber prísnejší, tak sa ich prihlási ešte menej. Nehovoriac o tom, ako základné školy proti gymnáziám broja.
Kam mám dať môjho syna?
Eva Hrdličková (46), Bratislava
Môj syn Matej (11) je žiakom 5. ročníka školy pre mimoriadne nadané deti na Teplickej. Keďže táto škola nemá ZŠ, iba 8-ročné gymnázium, keď zredukujú počet tried primy z troch na jednu, a teda namiesto 60 detí prijmú iba 20, bude to pre mňa veľký problém. Je to pre mňa nočnou morou, pretože je veľmi ťažké zaradiť ho do bežnej školy, je nadaný v matematike a geografii a neviem si predstaviť, že by mal teraz prestúpiť na klasickú ZŠ alebo iné gymnázium. Už pri prijatí na túto školu sú deti testované psychológom a potrebujú iný a špeciálny prístup.
