Marek Maďarič (51) skončil ako podpredseda Smeru a ako jediný otvorene pomenoval chyby vládnej strany. Pod jeho rezort okrem toho spadá aj verejnoprávna RTVS, v ktorej sa pod riaditeľom Jaroslavom Rezníkom dejú prvé viditeľné zmeny. V rozhovore pre Nový Čas hovorí o pôsobení nového šéfa aj o svojej ďalšej kariére.
Z diania v RTVS máte podľa vlastných slov zlý pocit. Z čoho to pramení?
- Pramení to z toho, akým spôsobom bola zrušená investigatívna relácia Reportéri. Jej zrušením síce riaditeľ neprekročil svoje kompetencie, ale ak sa zhodneme na tom, že do verejnoprávneho média investigatíva patrí, a to hovorí aj on, a zároveň tú reláciu zruší spôsobom, keď o tom neinformuje Radu alebo sú argumentom na zrušenie nepresvedčivé argumenty - že má príliš široký tematický záber, je nekvalitná, tak v tom prípade treba reláciu zlepšiť, nie rušiť. Tento spôsob zrušenia investigatívy nepridal RTVS na dôveryhodnosti. Tá je pritom kľúčovým atribútom, na ktorom inštitúcia stojí.
Ako na vás pôsobí výkon riaditeľa Rezníka v prvých mesiacoch?
- Očakával by som od takého skúseného riadiaceho pracovníka, že také vážne zmeny urobí akceptovateľným spôsobom. Takým, ktorý nevyvolá búrku kritiky a napätie vnútri inštitúcie. Chcem veriť, že má záujem na tom, aby investigatíva v RTVS bola a zlepšila sa. Neberiem ani argumenty, že Reportéri majú žaloby. Pri investigatívnej žurnalistike je vždy riziko žalôb. Keď je investigatíva dobrá, odkryje veci, proti ktorým sa kritizovaní zvyknú brániť žalobami. Podstatné je, či sú oprávnené a uznajú ich súdy.
Koncesionárske poplatky sú napriek vašej snahe na rovnakej úrovni ako pred 15 rokmi. Nepovažujete to za svoje osobné ministerské zlyhanie?
- Absolútne nie. Skôr to považujem za potvrdenie pozitívnej práce, že sa zmluvou so štátom a ďalšími opatreniami zlepšili podmienky pre RTVS a to viedlo neskôr k vyššej sledovanosti a spokojnosti divákov a poslucháčov. Až potom som mohol pristúpiť k tomu, že som navrhol primerané zvýšenie poplatkov, pretože ak by som to robil opačne, tak by to bolo veľmi trúfalé. Ak by RTVS bola v pozícii média, ktoré ľudia odmietajú, tak by to bola drzosť. Tento spôsob financovania je v súlade s tým, že háji záujmy verejnosti, má patriť verejnosti, a preto si ju aj verejnosť platí, lebo tým aj vytvára vedeniu RTVS predpoklady na jeho nezávislosť. Ja považujem za úspech, že som mohol s čistým svedomím na začiatku volebného obdobia predložiť tento návrh a považujem za neúspech koalície, že napriek tomu, že to bolo v programovom vyhlásení vlády, nenašla na tom zhodu.
Nie je tajomstvom, že koncesie odmieta Andrej Danko. Premiér vás na verejnosti tiež príliš nepodržal, riešili ste túto otázku s oboma aktérmi?
- Tu by som chcel oponovať. V tej chvíli, keď bol návrh predložený a SNS v rozpore s programovým vyhlásením vlády povedala, že tento návrh nepodporí, tak premiér ho zaradil na rokovanie vlády. Až tam skonštatoval, že nie je na tom politická zhoda. Povedal, že ja som si úlohu splnil a nebolo v jeho silách donútiť koaličného partnera k tomu, aby zmenil postoj.
Konzultovali ste to s Dankom?
- Tento návrh mal byť predmetom jednej koaličnej rady, na ktorej som sa zúčastnil a z ktorej Andrej Danko krátko po tom, ako sa tento bod začal prerokúvať, odišiel.
Aj to vysvetlil?
- K tomu sa nechcem vracať. Je to citlivé, hovoriť za druhého, prečo odišiel. V každom prípade tam sa to skončilo a už som s ním o tom nehovoril.
Navrhli ste aj zmenu voľby riaditeľa RTVS, čo opäť stopol Andrej Danko. Kam až ste mu ochotný ustúpiť v jeho snahe ovládať RTVS?
- Všetky moje návrhy týkajúce sa RTVS, či už boli súčasťou programového vyhlásenia vlády, alebo boli iniciatívne, smerovali k posilneniu nezávislosti RTVS. Tí, ktorí by volili riaditeľa, by neboli politici, ale zákonom vymedzení predstavitelia určitých oblastí spoločenského života, čo by bol krok k väčšej pravdepodobnosti zvolenia nezávislého odborne zdatného kandidáta. Vyšiel som zo skúsenosti, ktorá sa stala v poslednej voľbe, keď sme otvorene počuli z úst predstaviteľov strany Most, že oni dajú hlasy pánovi Rezníkovi nie preto, že je najlepším kandidátom, ale preto, aby sa nerozpadla koalícia. Tento spôsob ukázal, že môžu zvíťaziť politické argumenty, ktoré sa ani netýkajú priamo schopností kandidáta. Ak by sa z RTVS malo stať štátne médium, tak to je určite hranica, cez ktorú by som sa nevedel preniesť.
Štátna televízia teda prejde len v tom prípade, ak nebudete v kresle ministra.
- Neviem si predstaviť, že by sa za môjho pôsobenia zmenila RTVS na štátnu inštitúciu.
Pred rokom ste hovorili, že zvážite pôsobenie vo funkcii ministra práve pre nezvýšenie koncesií. S RTVS sa nijakým smerom nepohlo, ako ste zvážili toto svoje pôsobenie?
- V tom čase to bola odpoveď na novinársku otázku, či by som odstúpil, a ja som povedal, že je to jedna z možností. Na druhej strane som predložil tento návrh do vlády, no nebola politická vôla. SNS mala prísť s vlastným návrhom, s ktorým neprišla - ak zaň nemám považovať ideu, že by mala byť RTVS platená zo štátneho rozpočtu a bezbreho vysielať reklamu.
Je v súčasnosti aktuálna otázka vášho odchodu z kresla ministra?
- Táto otázka by bola aktuálna, keby som sa začal cítiť v tejto pozícii nekomfortne. Premiér dvakrát deklaroval, že ako minister mám jeho dôveru. Ak by som začal cítiť, že tú dôveru nemám, v tom prípade by som sa tu nedržal.
Tú dôveru cítite?
- To sa na konkrétnych krokoch ukáže, pretože nejde len o premiéra, ale o podporu celej koalície. Aj na tom, čo sme rozoberali. Dnes zatiaľ tú ideu SNS vnímam ako jednostrannú.
Premiér voľby VÚC hodnotil ako úspech, vy ste odišli z podpredsedníckej stoličky. Ako ste to vysvetľovali Ficovi?
- Výsledok župných volieb som hodnotil inak, nie podľa počtu poslancov, čo sme získali, ale ako ďalší znak určitého poklesu, ktorý Smer zažíva. Aj preto, že je veľmi dlho na politickej scéne. Dodnes si myslím, že pre budúcnosť Smeru treba urobiť výrazné zmeny - obsahové, programové a personálne. Mali sme sa dohodnúť aj na konkrétnych ľuďoch vo vedení, vo vláde a určite aj na ďalších štruktúrach a vymeniť ich. Bol som si vedomý, že keď niečo také navrhujem, mal by som ukázať, že sám cítim spoluzodpovednosť, preto som sa aj tej funkcie vzdal.
Na Úrade vlády bola vypätá situácia. Po vašom vyhlásení, že sa vzdávate miesta podpredsedu, Smer oznámil, že všetci podpredsedovia ponúkli svoje miesta. Bolo to tak?
- Do toho času sa vracať nechcem. Nie je to podľa mňa podstatné. Na jednom vedení som ponúkol možnosť rezignácie a na ďalšom som oznámil, že sa vzdám.
Boli ste teda jediný?
- Nie vždy sme tam v tom vedení boli všetci naraz - niektorí odišli, niektorí prišli... Bolo to neverejné zasadnutie a nechcem vynášať.
„Smer stráca pozície, voličov aj energiu.“ Týmto výrokom ste odišli z čela Smeru. Vidíte s odstupom času, že sa k zmenám schyľuje?
- Som radový člen Smeru, nezúčastňujem sa na zasadnutiach vedenia a predsedníctva, ale pokiaľ viem, zatiaľ žiadne zmeny nenastali ani na úrovni krajov alebo okresov. Ale ako znalec prostredia si myslím, že minimálne na týchto miestach príde k zmenám. Ale to nemusia byť také zmeny, aké som mal na mysli ja.
Kto by mal odísť?
- Nie som členom vedenia. Je to zodpovednosť mojich kolegov.
Premiér Fico sa vyjadril, že nevylučuje, že Smer bude po roku 2020 v opozícii a že nevie, či by on sám mal byť premiérom. Je podľa vás čas na odchod predsedu Fica?
- Dnes stojíme pred otázkou, či je Smer stranou Roberta Fica - v tom zmysle, že on ju založil, priviedol k úspechom a s ním strana raz aj skončí, alebo či je Smer pripravený na to, že raz, po jeho odchode bude schopný ďalej pôsobiť na politickej scéne. Aj k tomu smerovali moje návrhy. Aby sa Smer začal strategicky pripravovať aj na pôsobenie po odchode Roberta Fica, ktorý nevyhnutne v nejakom čase príde. Aby už dnes bola vychovávaná garnitúra ľudí, ktorí to dokážu prevziať a dať strane obdobný život.
Mal by ten odchod prísť do budúcich volieb?
- Otázka pre mňa nestojí tak, či má odísť dnes alebo zajtra, ale on by mal pripravovať stranu na to, že ak raz odíde, tak tá strana by mala žiť aj bez neho a nezopakoval sa príbeh HZDS.
Existuje v strane jeho nástupca?
- Určite sú aj v aktuálnom vedení ľudia, ktorí majú ten potenciál, ale malo by sa siahnuť aj medzi ľudí, ktorí dnes nie sú takí viditeľní.
Boli ste vnímaný ako pravá ruka premiéra Fica. Aký je váš vzťah v súčasnosti?
- Ako člena jeho kabinetu. Ten vzťah nemá dnes také možnosti, aké som mal na spoluprácu s ním, keď som bol členom vedenia a každý týždeň sme sa stretávali.
Kde sa to zlomilo?
- Intenzita nášho vzťahu bola vždy rôzna, napríklad veľmi úzka v čase kampaní, keď som sa s ním ako lídrom strany stretával dennodenne. Ale keď nemáte takúto bázu, tak je to sporadické.
Bolo to aj vašimi rozdielnymi názormi, ktoré premiér neakceptoval?
- Vždy som si vážil, že mi bolo umožnené dlhodobo vyjadrovať rôzne názory, a nie vždy také, aké prezentoval Robert Fico. Vždy to bolo akceptované a ja som, naopak, akceptoval iný väčšinový názor. Možno to vyzerá tak, akoby sa zo dňa na deň niečo stalo, ale dúfam, že aj dodnes Robert Fico akceptuje, že môžeme mať na niektoré otázky iné názory, ako to bolo verejne viditeľné.
Vidíte v blízkej budúcnosti predčasné voľby?
- Nemám pocit, že by bol dôvod na predčasné voľby.
V prezidentských voľbách sa zo strany Smeru skloňujú mená ako Miroslav Lajčák či Maroš Šefčovič. Koho si viete predstaviť, že by strana vyslala do boja o prezidentské kreslo?
- Nielen Smer, ale všetci, ktorí by mali prezidenta navrhnúť, čakajú na rozhodnutie Andreja Kisku, či bude, alebo nebude kandidovať. Ak bude, tak bude patriť k favoritom, a asi potom to aj predurčí, koho budú navrhovať iní. V prípade, že nebude kandidovať, otvára sa oveľa väčšia šanca pre iných kandidátov, a ja si netrúfnem hovoriť, koho by mal Smer navrhnúť. Smer má ako najsilnejšia strana povinnosť mať nejakého kandidáta - či už priameho zo svojho prostredia, alebo by mal niekoho nezávislého otvorene podporiť. O iných kandidátoch som nepočul.
Budete ministrom kultúry aj po ďalších voľbách?
- To je skoro vylúčené. Aj keby tá možnosť bola, tak si myslím, že stačilo - trikrát a dosť. Preferoval by som, aby prišiel niekto nový, ktorý by dokázal nadviazať na to, čo som urobil a vylepšiť, čo som zanedbal. Štvrtýkrát už ministrom kultúry nebudem.
Čomu sa budete venovať?
- Svoje politické ambície som naplnil vrchovato. Pre mňa to pôsobenie na pozícii ministra kultúry bolo vrcholom. Keby to malo byť inak, tak by som dvakrát neodmietol návrh byť predsedom parlamentu - v roku 2006 a po odstúpení Pavla Pašku. Vyššie ambície som v sebe nechoval, takže ani v tejto chvíli si nijako extra neprojektujem svoju politickú budúcnosť. Môže sa stať, že sa moja aktívna účasť v politike skončí a budem len radovým členom politickej strany.
Viete si predstaviť, že by ste vystúpili zo Smeru?
- Viem si predstaviť, že nebudem v politike aktívny. Nie som priaznivcom takých politikov, ktorí keď niečo nepresadia vo vlastnej strane, tak hneď utekajú a zakladajú novú politickú stranu alebo vstupujú do inej. Ja chcem veriť, že Smer má budúcnosť a že má zmysel minimálne v pozícii radového člena zostať v strane a možno príde doba, keď budú moje názory zaujímavé. Politika nie je pre mňa to najdôležitejšie, čoho sa musím do smrti držať.
Budete sa uchádzať o poslanecké miesto v ďalších voľbách, resp. chcete pôsobiť len ako poslanec?
- Ak by mi len na tomto záležalo, tak by som sa nevzdal miesta vo vedení strany, ktoré mi automaticky zabezpečovalo zvoliteľné miesto na kandidátke.
Čo si myslíte o boji Smeru proti prezidentovi Kiskovi?
- Najvyšší ústavní činitelia by nemali medzi sebou bojovať, čo ale neznamená, že sa nemôžu vzájomne kritizovať. Na jednej strane by vláda nemala byť precitlivená na to, že ju prezident v správe o stave republiky skritizuje. Na druhej strane nevidím nič zlé na tom, keď sa vecne skritizuje prezident. Spomínam si, keď prezident Schuster ostro kritizoval vládu Mikuláša Dzurindu, a myslím si, že to bolo v poriadku, a zároveň si spomínam, ako veľmi zlé boli pre náš štát časy, keď boli v ostrom spore prezident Kováč a vláda Vladimíra Mečiara. Tieto spomienky ma vedú k tomu, že som sa vždy snažil, aby sme sa usilovali o dobré vzťahy s prezidentom.
Súhlasíte s vystavovaním faktúr prezidentovi?
- Vôbec mi neprekážajú kritické slová, keď majú svoje opodstatnenie. Aj ja sa pozerám kriticky na to, že prezident veľmi dlho otáľal s vymenovaním ústavných sudcov. Tam sa k tej kritike pridám aj ja, ale potom sú veci, ktoré nie sú na tej štátnickej úrovni, v ktorej by sa mali odohrávať vzťahy prezidenta a vlády. Myslím si, že ani pán prezident by nemal útočiť osobne na akéhokoľvek ministra, ktorého činnosť vidí negatívne. Napríklad povedať o niekom, že je falošný. Ale hovoriť o ovracanom lietadle, je tiež pod úroveň.
Je podľa vás prezident Kiska dobrým prezidentom?
- Myslím si, že celkovo je dobrým prezidentom. Aj keď by som vedel na ňom nájsť nejaké chyby. Ale ktorý ich nemal?
