Jej hlášky: Toto nemdopadne dobre! a Nedráždi! zľudoveli a temperamentná antikuchárka Ildikó Komárom priznáva, že ľudia ju často spájajú so seriálovou postavou. Mamička malého Bendegúza je však v skutočnosti skvelá gazdinka a čo navarí, určite neskončí v odpadkovom koši.
Váš synček Bendegúz oslavuje práve tri roky. Čo dostal ako darček na narodeniny?
Dostal autíčka, pyžamo, kufor a maličkosti z rozprávky Paw Patrol, ktorá ho momentálne úplne chytila. Sú to milí, šikovní psíci, ktorí sú spravodliví a vždy pomôžu. Nikdy som si predtým nemyslela, že budem kupovať vecičky s obrázkami rozprávkových postáv. No a vidíte. Nikdy nehovor nikdy. Je z toho veľmi nadšený a šťastný. Ale dostal ešte niečo, z čoho sa tešíme naozaj všetci. Zohnala som mu starú premietačku rozprávok Diax aj s rozprávkami. Ako malá som ju mala veľmi rada. Keď má človek dieťa, je úžasné, že svoje detstvo vie znovu prežiť. Ale takto je to neopísateľne lepšie!
Rozmaznávate ho alebo ste skôr prísna mama?
Rozmaznávam ho, ale hlavne bozkami, objatím, hladkaním, šantením a najmä zážitkami.
Hovorí po maďarsky aj po slovensky?
Áno. Babička, švagriná a mamin priateľ s ním hovoria po slovensky. Sú spolu často, rozumie úplne všetko. Recituje slovenské básničky, riekanky. Aj v škôlke sa učia po slovensky, čo ma teší.
Spolu s priateľom, hudobníkom Róbertom Lakatosom, ste sa presťahovali z Komárna do maďarského Györu. Prečo?
Hlavným dôvodom bol práve náš syn. Chcem, aby vyrastal v meste, kde je veľa možností na vzdelávanie, kultúru, na každodenný život a veľa podnetov. Ja som vyrastala v malom meste, kde veľa možností vtedy nebolo. Chcem mu ponúknuť život, kde si vie vyberať.
Hlavné mesto ma na bývanie nelákalo. Nikdy som o ňom dlhodobo neuvažovala.
Teraz však budete do Bratislavy cestovať častejšie, keďže sa na obrazovku vrátili Susedia. Chýbalo vám nakrúcanie?
Nakrúcanie Susedov je veľká zábava. Je plné smiechu, príjemných a usmievavých ľudí, s ktorými sa vždy rada stretávam. Som veľmi rada, že sme dostali pôvodný štáb.
Po tom, ako ste v roku 2015 porodili, ste sa stratili zo slovenského šoubiznisu. Teraz, po uvedení nových Susedov bude o vás opäť viac počuť. Vnímate, že sa vaša popularita a záujem o vás zvýšili?
Hmm... Ten nával novinárov je celkom prekvapivý po takom čase, ale to asi k tomu patrí. Dúfam, že to rýchlo utíchne a budem si znovu žiť svoj pokojný, skromný život so svojimi blízkymi.
Ako ovplyvnili Susedia a tiež seriál Panelák váš vtedajší život v Komárne? Predsa len, nie je to až také veľkomesto a ľudia vás určite hneď spoznávali. Necítili ste sa vďaka tejto popularite ako vo výklade?
Áno, zo začiatku nerozumeli tomu, čo tam robím. Ale Komárňania sú veľmi komunikatívni ľudia a rýchlo sme sa skamarátili.
V Komárne ste mali aj vlastnú kaviareň. Prečo ste sa rozhodli pre podnikanie v gastronómii? Nebol to len taký úlet, vlastniť kaviareň? Potvrdilo sa vo vašom prípade príslovie: Šuster, drž sa kopyta? Teda, Viki, drž sa herectva?
Áno, v podstate to bol úlet, ale zatiaľ asi najlepší v mojom živote. Rada chodím na kávu a rada si ju vychutnávam. Ale keď máte so sebou malého chlapčeka, tak to jednoducho nejde. Preto som vymyslela miesto, kde si mamičky môžu dovoliť chvíľku pokoja a deti sa zatiaľ zahrajú. Ale tiež som sa chcela zoznamovať. Bol to dokonalý spôsob, ako si pokecať s mamičkami, ako sa s nimi zblížiť a pritom byť kreatívnou. Mali sme veľa programov aj pre deti, aj pre mamičky. Dbali sme na našu ponuku. Mali sme zdravé zákusky, limonády, mliečne a rastlinné nápoje. Časom sme ale zistili, že k tomu, aby všetko fungovalo presne podľa našich predstáv, je potrebné, aby sme tam fungovali každý deň od rána do večera. A ten čas sme potrebovali viac pre seba, doma. Tak sme kaviareň posunuli iným ľuďom. Ale nič nie je náhodou. Vďaka tejto kaviarničke sme získali to najviac – nových priateľov. Rada skúšam svoje hranice. Bola to veľmi dobrá skúsenosť.
Televízna postava zvykne dosť výrazne ovplyvniť pohľad divákov na herca. Povedzme si úprimne, Ildikó je také „motovidlo“, ktoré vždy niečo vyvedie, hlavne, čo sa varenia týka. Vnímajú vás tak ľudia aj mimo obrazovky?
Skôr som si všimla, že ľudia, ktorí ma nepoznajú, očakávajú, že aj v bežnom živote budem taká výbušná, ukecaná, hlasná, vtipná, pritom som úplný opak. Som dosť veľký introvert. Bežne veľmi málo rozprávam, som taký nenápadný sledovateľ. Skôr som tá, ktorá si vypočuje iných, a radí, len ak sa pýtajú. Ale keď som so svojimi najbližšími priateľmi, veľmi rada sa odviažem a vtedy som aj celkom vtipná. No viem sa aj úžasne rozohniť, hlavne keď niekomu ubližujú, alebo cítim nespravodlivosť.
V skutočnosti ste aká kuchárka?
Veľmi dobrá! (smiech) Varenie ma baví.
Čo najradšej varíte?
Najradšej mám spoločné varenie. Keď varíme spolu všetci traja. Malý na „šamrlíku“ a my okolo neho. Robi varí alebo pečie mäso, ja robím prílohy, omáčky. Počúvame pritom hudbu, otvoríme si s Robim kvalitné vínko a veľa sa smejeme, ochutnávame, spievame, tancujeme...
To už vyzerá na svadbu! Alebo vám s Róbertom vyhovuje žiť „na divoko“?
Áno, chystáme sa povedať si áno...
Bude to veľká veselica alebo niečo komornejšie?
Svadbu chystáme až takú komornú, že na nej budeme len my dvaja a svedkovia. Plánujeme si povedať áno v Portugalsku, v Lisabone. Keď sa vrátime, oslávime ju aj s našimi najbližšími, ale len tak neoficiálne. Hlavne, aby sa tešili s nami.
A kedy nastane ten deň D? Mimochodom, prečo práve v Lisabone?
To už si necháme pre seba...
Dožičíte Bendegúzovi súrodenca?
Určite by sme boli radi, ak by sme boli požehnaní ešte jedným dieťatkom.
Lenže viete si predstaviť, že teraz, keď sa rozbehlo nakrúcanie Susedov, by ste zostali tehotná?
Áno. Viem si predstaviť, že o pár mesiacov by som znovu zostala v požehnanom stave.
To by však skomplikovalo nakrúcanie. Máte to zahrnuté v zmluve?
Zmluvou to ošetrené nemám. Zmluvu, ktorá by mi nedovolila mať dieťa, by som ani nepodpísala.
Je pre vás ťažké rozhodovať sa medzi lákavou kariérou, ktorá sa znova naplno nakopla, a materstvom?
Nie, nie je. Určite by som sa rozhodla pre rodinu. Ale so scenáristom a producentom Andym Krausom sme sa o tom bavili a rovno som sa spýtala, či by bol problém, keby Ildikó otehotnela. A dostala som v tejto otázke zelenú, čo ma nesmierne teší.
Máte v partnerovi Róbertovi oporu aj čo sa týka starostlivosti o syna, o domácnosť?
Bendegúz a Robi sú veľkí parťáci.
Je s malým, keď vy nakrúcate a ste v Bratislave?
Keď natáčam a on má v ten deň voľno, samozrejme, sú spolu.
Áno, ak sa dá, chránim si ho. Nie som na sociálnej sieti a ani nemienim byť. Pred pár mesiacmi si odo mňa Facebook pýtal heslo a prihlasovacie meno, a vôbec som nevedela, aké ho mám. Tým to haslo. Ani predtým som nebola vášnivou „fejsbukárkou“. Príde mi to zbytočné. Kto ma zaujíma, s tým sa stretnem. Hotovo. Ak dostanem zaujímavé otázky od novinára, rada na ne odpoviem, lebo cez moje odpovede ma ľudia viac spoznajú. Ja si tiež veľmi rada prečítam rozhovory so známymi osobnosťami, lebo som zvedavá na ich rozmýšľanie, na to, čo ich zaujíma, ako trávia svoj voľný čas. Ale nezaujíma ma, kto mal čo na večeru, aké má nové oblečenie alebo telo... Príde mi to úbohé.
Po čom túžite?
Po cestovaní. Zbožňujem byť v cudzej krajine. Túžim aj po krásnom domčeku, kde budem mať vlastnú malú záhradku, piecku, veľký dvor, kde sa budú hrať deti a ja im donesiem čerstvý chlieb s maslom a zo záhrady odtrhnutú cibuľu. Sadneme si do trávy a spolu ho zjeme.
Pred rokom vám zomrel otecko. Spomínate naňho často?
Áno. V pondelok to bol presne rok. Veľmi často na neho spomínam. Bol to veľmi tichý a dobrý človek, plný tajomstiev. Naučil ma asi to najdôležitejšie, čo k životu potrebujem – aby som nebola skúpa na city. Aby som svojim blízkym často hovorila, ako veľmi ich milujem. Učím sa to, lebo som mu to sľúbila.
Keď vám je ťažko, kto vám je „bútľavou vŕbou“? S kým sa radíte a komu sa idete vyplakať na rameno?
Mám to šťastie, že môj muž je aj mojím najlepším kamarátom. On je vždy prvý, komu sa zdôverím. A mám ešte úžasné kamarátky, na ktoré sa vždy môžem spoľahnúť.
