Tak ich klasifikoval ešte Aristoteles. Určite ste však už počuli o šiestom zmysle a teraz nemyslíme mysteriózny triler v hlavnej úlohe s Bruceom Willisom. Často sa zaň označuje intuícia, keď niečo bez racionálneho vysvetlenia viete a jasne cítite. Dá sa to však považovať za šiesty zmyslel?
Poznáte ten pocit, keď vám niečo v hlave našepkáva a vy z ničoho nič zmeníte rozhodnutie bez toho, aby ste o tom premýšľali a nakoniec sa ukáže, že ste urobili dobre? Je to náhoda? Intuícia? Alebo ste práve predpovedali budúcnosť? Kde sa berie záhadný hlas, ktorý vnímame niekde v pozadí vlastných myšlienok?
Otázka existencie tzv. šiesteho zmyslu zamestnáva vedcov už dlhý čas. Skúmajú, či niečo podobné môže naozaj fungovať, a ak áno, na akej báze.
Mimo zmyslov
So záhadným šiestym zmyslom by mohlo súvisieť mimozmyslové vnímanie, po anglicky Extra Sensonary Perception (ESP) - vedecky neopísaný prenos myšlienok a informácií. Sem patria rôzne kinézne schopnosti, ako sú telepatia, telekinéza, telestézia či dokonca jasnovidectvo. Americká Národná vedecká nadácia a väčšina serióznych vedcov považujú extrasenzorické vnímanie za pseudovedu, pretože zatiaľ neexistuje preukázateľný vedecký dôkaz o jeho pôvode.
Dokázať mimozmyslové vnímanie v laboratórnych podmienkach je ťažké a všetky doterajšie pokusy zlyhali. Na senzibilov preto vedecký svet nazerá neveriacky a väčšinou sú označovaní za šarlatánov a klamárov. Neznamená to však, že niektorí ľudia naozaj nedokážu veci za hranicou vedomia vidieť, iní zase počuť a ďalší cítiť. Možno sa len v laboratórnych podmienkach pri umelých pokusoch ich schopnosti neprejavia.
Podprahové vnemy
Záhadný šiesty zmysel súvisí s aktivitou mozgu. Medzi neurológmi panuje rozdielny názor na to, koľko zmyslov človek naozaj má, a to najmä z dôvodu rozličných definícií, čo zmysel vlastne je. Najzákladnejšie vysvetlenie hovorí, že je to schopnosť vnímania okolitého sveta prostredníctvom zmyslových orgánov. Podľa niektorých vysvetlení máme zmyslov oveľa viac ako päť. Napríklad rovnováhu, nocicepciu - vnímanie bolesti, pohybový zmysel propriocepciu, vnímanie času či teplotných rozdielov - termorecepciu.
Mozog je neuveriteľne záhadný orgán, ktorý dokáže vnímať mnohé podnety aj za hranicou nášho vedomia. Takéto vnímanie sa nazýva podprahové. Deje sa to, keď človek síce zaregistruje signál, no jeho obsah si neuvedomí a ten putuje priamo do podvedomia. Početné výskumy ukázali, že takýto podvedomý vnem môže ovplyvniť správanie človeka. Toto sa využíva najmä v reklamnom biznise, keď je osoba vystavená podprahovým vnemom, čo môže ovplyvniť jej nákupné správanie. Keďže takéto praktiky hraničia s manipuláciou, považujú sa za nelegálne a neetické. V každom prípade na takejto podvedomej báze môžeme prijímať rôzne signály, ako sú zvuky, obrazy periférneho videnia alebo reč tela iných, čo naše vedomie pretaví do akejsi predtuchy či intuície.
Intuícia vojakov
Naši pravekí predkovia údajne oplývali vycibrenými zmyslami, ktoré by sme v dnešnej dobe označili až za nadprirodzené. Podobné schopnosti vraj pretrvávajú dodnes v niektorých kmeňoch, kde žijú ľudia spätí s prírodou. U moderného človeka však tieto zmysly postupne zakrpateli. Spohodlneli sme - veľa povinností sme presmerovali na techniku, čím sa naše skryté zmysly otupili.
V roku 2014 americký Úrad námorníckeho výskumu ONR spustil program vo výške 3,85 milióna dolárov na skúmanie javov, ktoré sa nazývajú predtuchou či intuíciou. Vedci z námorníctva svorne tvrdia, že šiesty zmysel rozhodne nie je iba povesť. „Musíme pochopiť, čo tento takzvaný šiesty zmysel dokáže,” povedal pre časopis Science Peter Squire, programový dôstojník ONR. Cieľom Pentagónu je využiť šiesty zmysel pre operačné využitie v praxi. „Existujú spôsoby, ako zlepšiť predvídanie prostredníctvom tréningu,” vysvetlil Brent Olde z oddelenia ONR pre ľudské a bioinžinierske systémy.
Nápad skúmať predtuchu a intuíciu sa zrodil v teréne počas vojny v Iraku v roku 2006, keď seržant Martin Richburg použil intuíciu a zabránil krviprelievaniu, pretože odhalil domácky zhotovené výbušné zariadenie. „Správy z terénu často opisovali šiesty zmysel, ktorý vojakov upozornil na blížiaci sa útok alebo výbušninu, vďaka čomu dokázali pohotovo reagovať bez toho, aby vedome analyzovali situáciu,” povedal pre The New York Times komisár Joseph Cohn, programový manažér námornej kancelárie. Dnes sa vojaci učia predvídať útoky ostreľovačov, teroristov a rôzne iné útoky iba s využitím pokročilých schopností mimozmyslového vnímania.
Zvieratá
Skeptici tvrdia, že ak niekto šiesty zmysel skutočne má, tak to nie sú ľudia, ale zvieratá. Ak sa pes či mačka stratia, dokážu vystopovať svojho majiteľa na neuveriteľnú vzdialenosť. Domáci miláčikovia tiež dokážu vycítiť chorobu, ohrozenie, či dokonca smrť majiteľa. Delfíny vedia vďaka echolokácii zistiť presný tvar predmetu aj bez toho, aby ho naozaj videli, a napríklad také slony v roku 2004 utiekli pred katastrofálnymi cunami hlbšie do vnútrozemia. „More vynieslo na hladinu stovky ľudských tiel, ale nie je medzi nimi ani jeden mŕtvy slon, dokonca ani mŕtva mačka či zajac,“ povedal po katastrofe srílanský úradník. Nezvyčajné správanie slonov nasledovalo aj mnoho domorodcov, čím si zachránili život.
Zvieratá, najmä tie migrujúce, majú extrémne vyvinutý zmysel pre magnetorecepciu, teda vnímanie magnetického poľa Zeme. Aj najmenšie zmeny magnetického poľa dokážu zmeniť ich zvyky a správanie. Je vôbec možné, aby sme niečo podobné dokázali aj my ľudia? Podľa štúdie geofyzika Joea Kirschvinka z Kalifornského technologického inštitútu z roku 2016 aj človek dokáže do istej miery cítiť magnetické pole Zeme a využívať ho napríklad na orientáciu. Podľa neho je práve to naším šiestym zmyslom. Na skupine 24 dobrovoľníkov testovali umelo vytvorené magnetické pole a pomocou analýzy mozgu EEG sledovali ich reakcie.
Kirschvinkov tím zistil, že keď sa magnetické pole otáčalo v smere hodinových ručičiek, došlo k poklesu mozgových alfa vĺn. To naznačuje, že mozgy účastníkov reagovali a spracovávali magnetické pole. „Je to súčasť našej evolučnej histórie... Magnetorecepcia môže byť náš primárny zmysel,“ povedal Kirschvink. Bohužiaľ, aj keď človek dokáže vnímať magnetické pole našej planéty, nie je celkom isté, či túto informáciu dokáže mozog spracovať na niečo užitočné, napríklad v podobe šiesteho zmyslu.
Za aj proti
Iným vysvetlením je, že za záhadným šiestym zmyslom nestojí nič iné ako náš zrak, pretože rozpoznáva zmeny skôr, ako ich je mozog schopný spracovať. „Ľudia môžu vidieť aj veci, ktoré si myslia, že nemôžu zbadať,” napísal vo svojej štúdii publikovanej vedeckým časopisom Plos One Piers Howe, zrakový vedec Univerzity v Melbourne „Nie je to však nič čarovné ani zázračné a nie je to ani šiesty zmysel. Dá sa to vysvetliť procesmi vizuálneho spracovania človeka.” Z očí vedú priamo do mozgových centier nervové dráhy, ktoré kontrolujú emócie. Tieto dráhy však obchádzajú mozgovú kôru, preto často reagujeme intuitívne skôr, než by sme zareagovali vedome. Nie je to však podľa vysvetlení vedcov žiadna magická sila ani mimozmyslové vnuknutie, ale dielo našej vlastnej mysle.
Nadšenci ezoteriky sa však s podobnými vysvetleniami nestotožňujú. Veria, že človek je schopný vnímať veci ďaleko za hranicou nášho vedomia a dokáže s tým pracovať. Intuíciu nepopieral ani jeden z najmúdrejších mozgov planéty, vedec Albert Einstein, ktorý tvrdil: „Jedinou skutočne hodnotnou vecou na svete je intuícia.” Mnohí psychológovia však pripomínajú, že bezhraničné spoliehanie sa na intuíciu nás môže ohrozovať, či už na peniazoch, vzťahoch, zdraví alebo dokonca živote. Či už sa spoliehate na logickú analýzu situácie, alebo dáte na svoje tušenie, medzi oboma spôsobmi rozhodovania je potrebné nájsť určitú rovnováhu.
