Ako vznikajú domčeky pre bábiky nám porozprávali Vlasta Kádaši (51) a Denisa Gážiová (39) z internetového obchodu Porcelánová záhrada.
V izbe je zhasnuté a do tmy žiaria okenice štvorposchodového domčeka. Stojí na stole a vysoký je niečo vyše metra. Ako nazerám dnu cez záclonky, pripadám si ako Guliver v krajine Liliputánov. Obyvatelia tohto domu sú totiž menší než moja dlaň. Vidím ako si vznešené slečny čítajú knihu v prepychovo zariadenej izbe, o poschodie nižšie je prestretá štedrovečerná hostina a vianočný stromček, v inej miestnosti si nevesta chystá svadobné šaty... A dole na prízemí zazriem mladý pár ako si práve vyberá dobroty z cukrárenského pultu.
Domček pre bábiky je plný príbehov so šťastným koncom. Dokáže malým i veľkým navodiť rozprávkovú ilúziu. Vďaka mini človiečikom vo vnútri sa aj my môžeme preniesť o sto rokov dozadu, do prepychu a pohodlia, aký je zvyčajne na hony vzdialený od nášho reálneho života. A práve Vlasta Kádaši spolu s Denisou Gážiovou kúsok z tejto ilúzie tepla domova prinášajú na Slovensko.
Ako sa zháňa domček
Pani Vlasta žije v Anglicku, kde sú domčeky pre bábiky obľúbenou kratochvíľou detí. Svoj prvý domček dostala pred rokom od manžela na Vianoce a odvtedy sa stali jej vášňou. Za rok ich kúpila už niekoľko a po reštaurovaní ich posúva ďalej záujemcom na Slovensku.
„Za domčekmi cestujem stovky kilometrov, raz sme po jeden cestovali osem hodín tam aj späť. Kupujem ich na aukciách, cez internet... Ale treba si ísť po ne osobne, lebo poštou ani kuriérom vám ho nikto nepošle ani v rámci Británie, nieto ešte do cudziny. Taký domček je veľký, ťažký, poštovné drahé a pri preprave by sa mohol poškodiť,“ vysvetľuje.
Všetko je ako naozaj
Kúpou samotného domčeka sa však všetko iba začína. Väčšinou ide o staré, poškodené kúsky, ktorým chýba veľa zariadenia. Tak to bolo aj so zeleným domčekom, ktorý práve obdivujeme.
„Keď som ho kúpila, bol úplne prázdny. Mnohé veci som tam musela prerábať. Dala som novú podlahu, lebo stará bola zničená. Tapety boli v poriadku, tie som nemenila, ale elektrika bola v zlom stave, tak som musela spraviť nové rozvody...,“ vymenúva Vlasta ako skúsený kutil, ktorý opisuje prerábku reálneho domu. „Zariadenie je zozbierané, kupované kade-tade, niečo som aj vyrobila... Sama som šila posteľnú bielizeň, uteráky, vyrobila flakóniky na voňavky, adventný veniec... Čiže nie je to tak, že by som domček kúpila už zariadený a práve to ma na tom baví.“ Už len čakám, kedy sa dostaneme k tečúcej vode. „Čudovali by ste sa, ale sú aj také domčeky. Kráľovná Mária mala už v 20. rokoch minulého storočia domček so splachovacím záchodom, tečúcou vodou v kúpelniach a funkčnými výťahmi do garáže!“ dopĺňa Denisa.
Všetko vnútri je prepracované do najmenších detailov. Keďže je to v mierke 1:12, teda 12-krát zmenšené oproti skutočnosti, tak niektoré vecičky sú skoro mikroskopické. Napríklad zelený hrášok na tanieri alebo nápisy na fľašiach vína...
Domáci majster
Dá sa vôbec s takýmto domčekom hrať? Veď deti dokážu v zápale hry zdemolovať aj oveľa odolnejšie hračky. „Áno, tieto domčeky nie sú obyčajné hračky pre malé deti. Skôr pre väčšie dievčatká, alebo ešte lepšie pre ich mamy. A, samozrejme, pre zberateľov,“ priznáva Vlasta.
Celá hra teda spočíva v tom, že si vyrábate alebo kupujete do domčeka ďalšie a ďalšie veci, zariaďujete si ho. „Napríklad túto skrinku som vyrábala z paličiek a zo skla,“ povie a ukazuje na vitrínku v mini cukrárni. „Snažím sa vždy dodržať, aby to zodpovedalo dobovému štýlu,“ vraví s tým, že kedysi vyrábala torty a dnes sa hrá s detailmi v domčekoch pre bábiky. Na detailoch naozaj záleží, toto nie je žiadna Ikea. Riad je buď keramika alebo pravý porcelán, vaňa má kovové kohútiky...
Drahý špás
Čo sa nedá vyrobiť, to treba kúpiť. A neraz sú to nádherné kúsky staré desiatky rokov. Ale tá cena! „Zariadenie býva drahé, skrinka môže vyjsť aj 45 eur, bábika stojí 50 eur a nedávno som kupovala kočík v prepočte za vyše 40 eur...“ Nečudo, že ceny domčekov idú do nečakaných výšok. „Taký menší domček v nie moc dobrom stave môže stáť stovky eur, kompletne zariadený aj 3-tisíc!“
Celé prerobenie a zariadenie domčeka trvá Vlaste Kádaši asi tri týždne, sú to hodiny piplavej práce hlboko do noci. „Vlastne to nikdy nie je úplne hotové, vždy je tam ešte čo prerobiť, zlepšiť,“ smeje sa. „Najzložitejšie je prestrieť stôl. Poukladať naň všetky tie mini tanieriky, príbory tak, aby ste pritom zase niečo neposunuli. Tiež keď viem, že sem by sa mi hodila nejaká skrinka a neviem takú zohnať...“
Domčeky pani Vlasty obdivujú všetky deti v rodine. Malá Emka (5), ktorá má dovolené pohrať sa s nimi, má v tom jasno. „Najviac sa mi páči tá izba s nevestou, tam by som chcela byť,“ vraví zasnene. A o tom to je. O tej ilúzii, že niekde na vás čaká útulný teplý domov, plný dobrých ľudí a pekných vecí. Hoci je to mini.
