Usmievavý chlapček jej zomrel v náručí po tom, ako mu lekári v dolnokubínskej nemocnici v priebehu troch dní podali šesť klystírov. Ani to však Jakubkove problémy so stolicou nevyriešilo a bol nutný prevoz do Martina. Tam jej jediné dieťa po dvoch hodinách skonalo... Nešťastná mamička už podala aj sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Len s ťažkým srdcom totiž spomína na nevľúdny prístup personálu.
Už nikdy sa nebude hrať so svojou maminkou a ockom, už nikdy nepocíti ich náruč. Jakubko († 2) bol zdravý chlapček. Nikdy sa na nič nesťažoval, bol plný energie a nezbedných nápadov. „Bolo to naše slniečko, ktoré nám robilo odmalička veľkú radosť. Bol taký šikovný,“ s plačom hovorí užialená mamička, ktorá stále nechce veriť tomu, že jej jediný synček navždy odišiel.
Jakubko mal ešte vlani v novembri problémy so stolicou. „Nechcel sa vykakať. Chodila som s ním k lekárke, stále sme mu dávali rôzne jedlo na uvoľnenie stolice. Používali sme babské recepty. Lekárka mu dala aj klystír, no všetko bolo márne. Tak nás poslali do nemocnice,“ opisuje priebeh nešťastná mama. „Keby ste videli Kubka, keď sme išli do nemocnice, bol úplne zdravý. Usmieval sa a vyzeral, že mu vôbec nič nie je. Bol plný elánu, na nič sa nesťažoval,“ dodáva Dagmar. O to horšie bolo pre ňu ako pre matku vidieť svoje jediné dieťa umierať.
Náhle sa mu priťažilo
Keď prišla mama s Kubkom do dolnokubínskej nemocnice, sestričky boli vraj na ňu nepríjemné. „Hovorili, že som hysterická, že som nezodpovedná. Malému dávali dookola klystír, stále ho plnili vodou a kázali, aby som s ním chodila. On už neskôr nevládal ani kráčať. Keď sme si ľahli, kričali tam po nás, že stále musíme chodiť. Malý bol taký slabý, že nevládal už nič,“ opisuje posledné hodiny synčekovho života.
Vtedy Dagmar ešte stále verila, že sa jej chlapčekovi polepší. Postupne sa však stav jej anjelika radikálne zhoršil. „Prosila som v noci sestričky, že nech niečo robia, lebo malý začal vracať. Začali zase len kričať, že sa mám pozrieť, čo je v tých zvratkoch, ako keby som mala zdravotnícke vzdelanie,“ plače nešťastná žena.
Matka podala sťažnosť
Napokon pre Jakubkov zlý stav ich oboch previezli do martinskej nemocnice, kde po 2 hodinách dieťatko zomrelo. „Umrel mi v náručí. Môj jediný milovaný synček. Bol otrávený toxínmi, pretože až 8 dní nekakal,“ utápa sa v slzách zlomená mama, ktorá sa so synčekovou smrťou nedokáže vyrovnať. „Lekár na ARO mi povedal, že šesť klystírov by zabilo aj dospelého človeka,“ hovorí Dagmar, ktorá je presvedčená, že jej chlapčeka mohli zachrániť.
„Mohli mu hneď urobiť vývod a črevká by sme rozhýbali. Radšej by som mala synčeka s vývodom, ale pri sebe, ako na cintoríne,“ smúti Dagmar, podľa ktorej synova pitevná správa má šesť nálezov. „Jeden z tých najvážnejších je, že Kubka otrávili klystíry. Jeho telo bolo intoxikované natoľko, že aj pľúca sa mu utopili vo vode,“ dodáva nešťastne s tým, že na postup lekárov podala sťažnosť. „Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol v tejto veci doručený podnet, na základe ktorého začne vykonávať dohľad u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ povedala hovorkyňa úradu Andrea Pivarčiová. „Dolnokubínska nemocnica poskytne úradu maximálnu súčinnosť k tomuto prípadu,“ dodal riaditeľ nemocnice.
Je nutný chirurgický zákrok
Katarína Šimovičová, pediatrička
Mohlo ísť o akútnu príhodu brušnú detského veku, čo je zvláštna kapitola chirurgie a ide o život ohrozujúce akútne stavy. Ide o chirurgický zákrok, ktorý sa rieši operačne a v celkovej anestéze. Je totiž nutné spriechodniť črevo dieťaťa a robí sa to na každom chirurgickom oddelení. Pretože ak ide o nepriechodnosť čreva, je zbytočné dávať klystír. Nepriechodnosť sa dá jednoducho zistiť, či už röntgenom, ultrazvukom alebo kontrastným vyšetrením.
