Mladá Evička okúsila divadlo, a hoci chcela študovať architektúru, lásku našla v herectve. Pred časom hviezdila ako sympatická babka Roznerová v Búrlivom víne, no ďalšie ponuky herečka odmietla a užíva si pokojný dôchodok.
Po tom, ako sa skončilo Búrlivé víno, skončila sa aj éra, keď ste stále mali čo robiť. Zrazu nemáte žiadne záväzky... Je to pre herca skľučujúce?
Niečo sa skončilo, ale ja som si naozaj potrebovala oddýchnuť od nakrúcania. Je to namáhavé, človek sa musí naplno sústrediť na svoju rolu a bolo už pre mňa náročné zapamätať si všetko, čo scenár udával. Veľakrát sme točili obraz aj po troch týždňoch, takže som si musela spomenúť a zopakovať, v akej nálade bola vtedy moja postava, v akom vzťahu bola s inými postavami. Občas som mala problém, aby som si pamätala text. Zapríčiňovala som si to tak trochu aj sama, lebo som maximalistka. Každý výstup som si poctivo naštudovala, vedela som, o čom je, prečo je...
Darmo, stará herecká škola sa nezaprie...
Ale to by mal robiť každý herec, či je starý, alebo mladý. Nielen vhupnúť do niečoho a nevedieť, čo bolo predtým a čo potom.
Máte pocit, že súčasní herci pristupujú k práci ľahkovážnejšie? Že sú nepripravenejší?
Mám pocit, že mnohí herci sú takí. Nemajú totiž čas, robia veľa, behajú z jedného projektu do druhého. Ale je to na každom, ako sa k tomu postaví.
Mladí herci robia v divadle, vo filme, v dabingu, idú zo seriálu do seriálu, moderujú... To vaša generácia nezažila. Myslíte si, že sa dá takto dlhodobo fungovať?
Myslím si, že časom sa tí herci opotrebujú. Ale asi sa to nedá ináč. Totiž aj režiséri sú len ľudia a siahnu po tom, čo poznajú. Majú svojich vytypovaných hercov a tí ostatní akoby neboli. To je ale na škodu veci. Zrejme to berú, že toho poznám, viem, čo od neho môžem čakať, toho chcem. A mnohí potom zostanú mimo, hlavne tí, čo nie sú v centre diania. Pritom aj v mimobratislavských divadlách pôsobia naozaj veľmi dobrí herci.
