Odchovanec Spišskej Novej Vsi, ktorý bol pri prvých krokoch slovenského národného tímu v ére samostatnosti a pomohol mu k postupu z C-kategórie MS až medzi elitu, pôsobil v mnohých krajinách. Viacero sezón strávil aj v Česku, kde sa napokon usadil. „Stále hovorím, že doma som na Slovensku, hoci bývam v Českých Budějoviciach. S rodinou sme tu zakotvili pred piatimi rokmi, keď som hral za druholigový Jindřichův Hradec,“ povedal bývalý obranca. Ešte ako hráča ho to ťahalo k trénovaniu. „Teraz robím šéftrénera vo Veselí nad Lužnicí plus trénera korčuľovania mládeže v Motore České Budějovice. Zároveň poskytujem individuálne tréningy a v lete organizujem kempy,“ vypočítal svoje povinnosti strieborný medailista z MS 2000.
Z jeho slov je jasné, že hokeju venuje množstvo času. „Rozbehlo sa to, mám toho dosť v Česku a letné kempy už aj v Taliansku. Takže aj počas teplých mesiacov som často celé dni na zimáku. Baví ma to, hoci niekedy trávim aj deväť hodín denne na ľade. Zdá sa mi, že na štadiónoch som častejšie než doma. Je to však moje živobytie a hlavne - robím to, čo viem,“ teší sa ostrieľaný odborník. Aj napriek dlhej kariére je ochotný na sebe pracovať a o jeho skúsenosti je záujem. „Okolo hokeja sa motám 40 rokov, no stále sledujem, ako sa veci vyvíjajú, aký dôležitý je každý detail pri korčuľovaní, držaní hokejky, brúsení korčúľ, čo sme kedysi vôbec neriešili. Človek sa neustále učí, lebo naozaj sa riešia drobnosti, materiály sú modernejšie a aj preto sa hra tak zrýchlila. Deťom sa snažím odovzdať čo viem a pritom sa zároveň aj zdokonaľovať,“ vysvetľuje Jasečko.
Športová rodina
Trojnásobný majster slovenskej extraligy s Košicami sa teší, že športu sa aktívne venujú aj jeho deti. Syn Sebastian (14) síce začal v útoku, ale otec ho postupne prepracoval na obrancu a nedávno sa už o neho zaujímali aj z reprezentácie SR 15. „Volali mi zo Slovenska, aké má občianstvo. Rozhodnutie som nechal na ňom a povedal, že keď si to má vybojovať, tak už sa o to pokúsi v Česku, hoci konkurencia je tu silnejšia. Myslím si, že základy som mu dal dobré. Je pravák ako ja, postavu, hlavu i srdce pre hokej má. Už bude záležať len na ňom, či naplní predpoklady, alebo skončí v zabudnutí ako množstvo iných,“ zamyslel sa Stanislav Jasečko.
Športové gény pre volejbal po matke Hanke zase zdedila dcéra Nela (11). „Vidíme, že má na to, snaží sa a aj ju motivujem, hoci sa do volejbalu nerozumiem a do tréningov jej preto vôbec nehovorím. Neviem totiž, čo je dobré a čo zlé. Ani v hokeji neuznávam, keď si rodičia myslia, že vedia všetko, no nemajú ani potuchy čo a ako treba robiť,“ posťažoval si bývalý tvrdý obranca, po ktorom dcéra zdedila fyzické parametre. „Nina je už teraz vysoká a aj pani doktorka mi povedala, aby sme sa pripravili, že bude mať na volejbal dobrú postavu,“ dodal Jasečko.
