A ich životný sen? Predávať spolu na Agrokomplexe v Nitre! Obľúbená dvojica Milan Junior Zimnýkoval (39) a Marcel Forgáč (46) nám porozprávala o veciach, ktoré doteraz ostávali pred verejnosťou utajené.
Jednu vec neznášame
Na rôznych akciách, ktoré moderujú mimo rádia či televízie, sa vraj opakovane stretávajú s jedným žartíkom. „Niekto za nami príde a spýta sa: ,Môžeme sa odfotiť?‘ Keď súhlasíme, príde kopa ľudí, podajú nám foťák, akože nech ich odfotíme. Výborný žartík, ale ,prefláknutý‘, deje sa nám to 26-krát na každej akcii,“ hovorí Marcel.
Svet leča
Jednou z recesistických aktivít Juniora je stránka Svet leča, ktorú založil na facebooku. Túto tradičnú pochúťku pritom neznáša. „A v poslednom čase som zistil, že do tejto skupiny už začínam dávať aj plnenú papriku,“ smeje sa. „Toto je medzi nami jediný výrazný antagonizmus. Inak sme vyladení aj v chutiach. Ja lečo milujem, hlavne z čerstvej zeleniny,“ zapája sa Marcel.
Svet leča slúži Juniorovi ako skvelý odrazový mostík rôznych žartíkov. „Keď režisér Michal Kunes Kováč točil film Sídlisková poviedka a zháňal peniaze, napísal som mu: ,Prispejem ti, ale musíš poďakovať v závere filmu Svetu leča.‘ A ono to tam je! Alebo, na tlačovke s Mariánom Hossom, keď mal tretí Stanley Cup, som sa prihlásil a keď som dostal slovo, povedal som, že sa pýtam za Svet leča a našich čitateľov by zaujímalo, kedy bude zo Stanley Cupu jesť konečne lečo?“ Juniorovou túžbou je tiež vytvoriť časopis Svet leča a ísť predávať lečo na Agrokomplex do Nitry. „Marcel tam bude prezlečený za papriku, ja za paradajku. Budeme tam mať vlastný stánok,“ sníva.
Nosíme si zapaľovače
Dvojica to so vzájomným obdarovávaním nepreháňa. „Sem-tam si z dovolenky dajakú vec prinesieme, keď vidíme niečo zaujímavé,“ hovorí Marcel. „Väčšinou je to zapaľovač, lebo tých je stále málo. Alebo ideme cez gastro. Liehoviny nie, nie je nič horšie ako zlé liehoviny zo zahraničia,“ dodáva Junior. „Napríklad pálenka s hadom z Vietnamu,“ pritaká so smiechom Marcel.
Silvestre nerobíme
Obaja už vyrástli z čias, keď po náročnom roku moderovali ešte aj počas silvestrovskej noci. „Keď som ešte robieval tú chybu, že som robil cez Silvestra, pamätám si tie smutné rána 1. januára v hoteli, keď v podstate už všetci boli doma, a ja som o ôsmej odovzdával izbu a došla mi voda v stieračoch, všetko bolo zatvorené, na pumpách mali staré bagety a na keksík som nemal celkom chuť,“ vysvetľuje Junior a Marcel úplne súhlasí: „Je málo depresívnejších vecí než pracovať ako moderátor na Silvestra. Človeku je buď zima na námestí a rukávy má vyťahané od sviečky z nosa. Vždy niečo mešká, alebo niečo zamrzne. 3,2,1 a nie je ten ohňostroj. Alebo je to v hoteli, kde sa všetci úžasne zabávajú v pároch a vy ste tam sám ako taký kôl. A keď vrcholí zábava, vy už toho máte dosť a idete spať.“
A nezískajú si ich ani organizátori, ktorí im navrhnú, aby so sebou zobrali manželky. „Nevenujete sa jej a urobíte si zle na dvoch frontoch,“ krúti hlavou Marcel. „A ešte ju aj musíte vystríhať, aby si nekupovala tombolu, lebo by bolo čudné, keby náhodou vyhrala...“ dodá Junior.
Vymýšľame si
Počas spoločného moderovania si veľmi radi vymýšľajú. „Nejakú mystifikáciu povieme úplne vážne a všetci to aj vážne berú,“ vysvetľuje Marcel. „V Banskej Bystrici sme napríklad na jednej akcii oznámili, že Zdenka Predná je tehotná. Ona na to: ,Vy ste idioti!‘ A v podstate sme sa zmýlili len o pol roka,“ dodáva Junior.
Naše obľúbené hlášky z Nikto nie je dokonalý
U Juniora víťazí odpoveď na otázku: Aké bolo heslo Veľkej francúzskej revolúcie? „Mladá babenka, sympatická, sa zamyslela, krútila sa, že nevie a nakoniec z nej vyšlo: Čo ja viem, štyri nuly?“ Marcel zase uprednostňuje pani v klobúčiku. „Vek 65, pred kostolíčkom, po omši. Otázka: ,Viete, ako sa volali Traja mušketieri?‘ ,Samozrejme: Atos, Portos a Primeros.‘“ A Junior pridá aj pikošku: „Veľmi často sa nás pýtajú, odkiaľ berieme tých ľudí. A ja im rád rozprávam, že to je všetko Andrásyho rodina. Dúfam, že to berú ako žart.“
Súťažili sme spolu len raz
Kým o Juniorovi je známe, že v sebe súťaživosť nemá, Marcel je presný opak. „Jediný raz sme stáli proti sebe, bežali sme spolu Night Run v Bratislave. Prvú polovicu som ,lídril‘ ja, potom Marcel a dobehli sme spoločne,“ spomína Junior, ktorý v danom období pravidelne behával a ak by išiel naplno, zrejme by to parťákovi ukázal. „Asi by som mu v priebehu pretekov ušiel, lebo v tom čase som na tom bol dobre. Ale keby mal odtrénované toľko ako ja, tak fyzicky je na tom jednoznačne lepšie.“
Lepšie je nám spolu
Okrem toho, že robia spolu, často moderujú tiež sólo. „Ale zistili sme, že spolu sa nám robí lepšie. A nemôžeme povedať prečo, lebo by nás neobjednávali...“ záhadne sa vyjadruje Junior. „Je to o tom, že vždy treba vykonať nejaký objem práce, musí odznieť nejaká suma slov,“ pridá sa Marcel. „A keď ste dvaja, tak človek má pocit, že robí o polovicu menej,“ usmeje sa opäť Junior. A práca, ktorú odvedú ako duo, je vraj lepšia. „Ten čas, ktorý dostanete na rozmýšľanie, kým druhý povie čo i len jednu vetu, je niečo neoceniteľné,“ zamyslí sa Marcel a Junior dodá: „Keď sme dvaja, menej sa stáva to, že za nami následne príde nešťastná baba z agentúry, čo nás objednala, a povie: ,Nepovedali ste, kde sa chodí cikať a fajčiť!‘ Ak aj jeden uletí do žartu, druhý sa drží scenára a povedané je všetko podstatné.“
Alergický na jogurt
Aj jedák Marcel má svoje slabé stránky. Zásadne odmieta dať do úst jogurt. „Pričom som si vedomý, že je to len blok. Ako zenový mních som to už skúšal viackrát prekonať, no niečo mi tam prekáža,“ priznáva. „Ja som už aj do nejakých jedál jogurt tajne zakomponoval, zo škodoradosti, a on to hneď odhalil,“ uškŕňa sa Junior a Marcel ďalej vysvetľuje: „Niečo v tej chuti mi prekáža, mám taký senzor a nemám z toho radosť. Určite je strašne veľa skvelých jogurtov. Krajná hranica chuti týmto smerom je u mňa kyslá smotana.“
Prečo sme stále v rádiu
Často vraj dostávajú otázku, prečo stále vstávajú každé ráno do rádia, keďže už sú riadne hviezdy a ani finančne to nepotrebujú. „Máme to radi, ale najmä dostávame neuveriteľnú spätnú väzbu od ľudí za to, že ich ráno štartujeme,“ vysvetľuje Junior. „A zistili sme, že aj nás to potom drží celý deň. Sú tiež neuveriteľné momenty, keď niekoho stretneme, a ten nám povie: ,Chlapci, ja si neviem predstaviť, že by som sa ráno pred prácou nenaštartoval s vami.‘ Preto milujem svoju robotu.“
