Sofinka (3) sa narodila ako zdravé dievčatko, jej dvojča Sebastiánko toľko šťastia nemalo. Dievčatko sa už začalo pretáčať, loziť, no Sebastiánko stále len ležal. Ortieľ bol nekompromisný, jeho mozog sa nevyvíja tak, ako má. Milujúci rodičia zozbierali všetky sily. Napriek tomu, že otec pracuje, rodine chýbajú prostriedky na rehabilitácie. Pomocnú ruku im poskytlo aj 25 trnavských policajtov, ktorých Sebinkov osud dojal.
Nič nenasvedčovalo tomu, že jedno z detičiek môže byť choré. Prešlo však pár mesiacov a mamička si začala všímať rozdiely. „Sofi sa začala pretáčať, plaziť, Sebinko len ležal. Začali sme cvičiť, keď mal pol roka. Vtedy sme dúfali, že je len lenivší a o chvíľu všetko dobehne,“ hovorí statočná mamička Silvia. Cvičenie Sebinka však nikam neposúvalo. „Ešte pred jeho prvým rôčkom sme absolvovali vyšetrenie. Verdikt bol nekompromisný. Lisencefália - jeho mozog sa nevyvíja tak, ako by mal, k tomu hydrocefalus a detská mozgová obrna - hypotonicko ataktický syndróm,“ vyratúva diagnózu synčeka Silvia. Napriek ťažkej situácii rodina robila nemožné, aby sa mohol hrať so svojou sestričkou. „Neuveriteľne sa tešíme každému pokroku,“ hovorí mamička, ktorá spolu s manželom chce pre synčeka viac.
Ak chcete Sebinkovi pomôcť aj vy, ozvite sa nám na tip@novycas.sk, správou na FB Nového Času alebo na 0918 620 001.
„Manžel zmenil prácu, začali sme zháňať informácie o súkromných rehabilitačných centrách. Keď mal synček 20 mesiacov, absolvovali sme prvú rehabilitáciu. Po pár týždňoch sa dostavili výsledky a Sebi začal štvornožkovať. Pred druhými narodeninami sme absolvovali druhý pobyt a po troch dňoch od ukončenia sa začal stavať na nôžky popri nábytku. Plakala som od šťastia,“ spomína mamička, ktorá napriek všemožnej snahe spolu s manželom nemajú na toľko rehabilitácií, koľko by chlapček potreboval. Sebinko dnes s oporou prejde pár krôčikov, no neudrží sa sám, jeho svaly a koordinácia v hlavičke to zatiaľ nedokážu. Okrem toho sa Sebinkovi pridružila aj silná epilepsia, jeho mamička však verí, že jej synček sa raz bude môcť naháňať so svojou milovanou sestričkou.
Ako pomáhajú?
Ešte pred rokom si policajt Ivan Poprádi z oddelenia železničnej polície v Trnave mimo služby všimol pokazené auto na ceste. V aute sedela práve rodina so Sebastiánkom. Policajt odviezol rodinu domov a tu sa všetko začalo. Ivan spoločne so svojimi kolegami každý mesiac venujú rodine gastrolístky. Zatiaľ tak darovali 146 gastrolístkov za 511 eur. Rodine tak zostane viac peňazí na cvičenia pre chlapčeka, aby konečne začal chodiť. „Keď som prišiel s touto myšlienkou, nikto neváhal,“ povedal Ivan Poprádi.
